Potrebujem sa zas vypísať. Len ták písať slová,vety a upratať si myseľ. Nič iné mi totižto nezostáva. Jediná vec, ktorá mi pomáha sa upokojiť je písanie. Je to moja dávka,ktorá mi pomáha byť odvážnejšia a prijať veci také aké sú a fakt, že minulosť nezmením.

Už mám nálepku. Som označená za nejakú kravu, p*** a podobne. To je tá moja detinskosť a naivnosť. Musím s tím skoncovať. Poučila som sa a idem ďalej.

Čo už. Neriešim. Idem si svoje ignorujem tvoje. Stalo sa, čo sa stalo. A nech! Možno to malo nejaký význam.

A teraz... Jak socka na intráku... zabalená v deke a púšťam si jednu pesničku stále dookola jak psychopat. Kebyže môžem, budem takto aj niekoľko dní v kuse.
Sama so sebou. Bez nikoho. Lenže to nejde. Nemôžem sa večne ukrývať pred svetom, pred ľudmi, pred citmi, pred realitou.

Stále riešim,čo si o mne ľudia myslia. Záleží mi na tom. Mala by som sa sa prestať trápiť nad tím, čo o mne hovoria,čo si o mne myslia. Hrám sa,že mi je to fuk ale nie je. A nikdy nebolo.

TEN POCIT, keď vyleziem zo svojej skrýše a uvažujem čo si myslí o mne henten a čo zas rieši tam tá.
Nie nedomýšľam si to. Ja to viem,že určite niečo áno. Bohužiaľ vždy keď sa niečo deje nepríjemné a tíka sa to mňa,tak to vycítim. Možno dar a možno prekliatie.

Darmo si budem nahovárať,že mi to je jedno,že to neriešim ale niekde v podvedomí viem,že to tak nie je.
Stále sa v tom budem užierať, lebo to by som nebola ja.
Neľutujem sa. Nechcem. Len ma to moc trápi. A najviac ma trápi,keď nemôžem nič robiť. Neschopnosť. Bezmocnosť.

Som zvedavá ako sa to všetko vyvinie. Ani nechcem vedieť, čo bude zajtra. A aj napriek tomu som zvedavá aby som sa vedela na to pripraviť.

Do riti. Už si naozaj pripadám jak úplný blázon. Ako by to riešili iní ľudia ?

Netuším....

A)Možno tí,ktorí majú dosť sebavedomia,tak by to vôbec neriešili a vykašlali sa na všetkých.
Alebo by si to s nimi vyrozprávali z očí do očí. Pokúšala som sa o to. Aj tak na to nemám guráž. Zdissovali by ma hneď a bolo by to ešte horšie. Čož NECHCEM.
C) Utiekli. Nuž ja nemám kam a pripadá mi zbabelé utekať od problémov aj keď ja sama to niekedy robím.
D) Samovražda. Ale takú radosť im nespravím.

Takže počkám kým sa to všetko otrase a idem si svoje. A neriešim...

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  8. 8. 2019 16:29
Akú pesničku?
Napíš svoj komentár