Príbeh Šuana
V jednej africkej dedinke žila chudobná žena s dieťaťom. Chlapček sa volal Šuan. Raz túto rodinu navštívil misionár a nechal u nej škatuľku s keksami. Pre chudobnú ženu bola škatuľa s keksami niečím nezvyčajným, preto ju schovala, aby z nich mohli jesť kúsok po kúsku. Ale raz Šuan našiel túto škatuľu a zjedol všetky keksy naraz. Keď to matka zistila, veľmi sa nahnevala a Šuana zbila.Chlapec utiekol z domu a pobral sa do lesa. A celý čas, ako bol na úteku, hovoril:„Nenávidím ťa, nenávidím ťa!” Prišiel na miesto, kde bola vysoká skala, tam si sadol a kričal: „Nenávidím ťa!” Ako kričal, zrazu začala ozvena opakovať tie isté slová: „Nenávidím ťa!” Šuan sa zľakol, že sú tam duchovia, ktorí ho nenávidia a bol z toho zhrozený. Nevydržal tieto slová, lebo si myslel, že všetci duchovia lesa sú proti nemu a kričia: „Šuan, nenávidíme ťa!”Rozbehol sa naspäť domov a plakal. Hneď ako prišiel, bežal k matke a hodil sa jej do náručia. „ Čo sa stalo?” spýtala sa ho mama. A Šuan odpovedal: „ Všetci lesní duchovia na mňa kričali, že ma nenávidia. ” Matka mu povedala: „Poď, ukážeš mi miesto, kde na teba kričali duchovia, že ťa nenávidia. “A tak išli spolu na miesto, kde bola skala a Šuan povedal mame: „ Tu je to miesto, kde lesní duchovia na mňa kričali, že ma nenávidia. ” Matka, ktorá všetko porozumela, povedala Šuanovi: „Sadni si a teraz krič- mám ťa rád!” A ako to spravil, ozvena začala opakovať: „Mám ťa rád!” Vtedy Šuan pocítil, že všetci lesní duchovia ho majú radi. Cítil sa byť milovaný. Naplnila ho radost, objal svoju mamu a spolu odišli domov. A Šuan bol šťastný, lebo stále počul ozvenu slov: „Šuan, máme ťa radi!”

Ak budeme v živote kričať „Nenávidím”, potom sa budeme cítiť nenávidení. Ak budeme v živote kričať „Milujem”, potom sa budeme cítiť milovaní. Ak milujeme. sme otvorení láske. Ak nenávidíme, sme otvorení nenávisti. Teraz musíme nájsť vo svojom živote nejaké miesta, ktoré sú bez lásky, aby sme do nich mohli vložiť lásku. Všetci môžeme nájsť v sebe miesta, kde sa cítime byť nemilovaní.
mnoho iných článkov nájdeš na mojom webe www.nikdysanevzdaj.com

 Blog
Komentuj
 fotka
jin15  6. 10. 2011 02:37
Myslím, že v pridávaní blogov máš jasne napísané nejaké pravidlá. Možno som citlivka, ale napríklad nevidím zmysel v tom, keď tu ľudia zverejňujú skopírované texty.
 fotka
profesor  6. 10. 2011 09:01
@jin15 si citlivka !!
 fotka
jin15  6. 10. 2011 10:04
@profesor tak ale vážne má to nejaký prínos kopírovať sem veci, ktoré nie sú po prvé ani z hlavy dotyčného, a v rôznej i v rovnakej forme sa dali nájsť kadetade po internete ? Mne to nepríde ani ako prínos pre čitateľa ani pre autora. To mohol rovnako dať link na stránku do stavu...
 fotka
profesor  6. 10. 2011 10:10
@jin15 existuje dnes este nieco co sa neda najst v nejakej rovnakej alebo minimalne velmi podobnej forme na internete ?
 fotka
jin15  6. 10. 2011 10:51
@profesor Myslím, že v ľudských hlavách je toho dosť Ja nehovorím o pointe, postavách a podobne, aj z ošúchaných sa dá totiž vytvoriť vcelku originalita. Hovorím skôr o kostre príbehov, ktorú si niekto celú prevezme a zmení, len mená a prostredie. (Tým nevravím že toto je ten prípad.)
 fotka
profesor  6. 10. 2011 11:03
vsetko tu uz bolo otazne len je kde a kto to napisal no v kazdom pripade je to niekde zakazane ?
 fotka
profesor  6. 10. 2011 11:03
 fotka
jin15  6. 10. 2011 11:28
@profesor

Pravidlá písania blogov:



1. Blog je na články! Pridávaj iba vlastnú tvorbu, tvoje príbehy, básničky, úvahy, myšlienky! Blog NIE JE URČENÝ na kopírované veci, ktoré nájdeš niekde na nete!



a sem by sa zišlo aj toto:

4. Blog nie je určený na reklamu na iné blogy. Ak si založíš blog na inom serveri, tak si tam kľudne buď, ale nepridávaj linky, že "ľudia mám blog tam a tam", to tu nikoho nezaujíma. Ak chceš pridávaj svoje články aj tam, aj sem. Tu ich možno bude čítať viac ľudí



...

A pozri to už je chytanie za slovíčka. Všetko tu nebolo, inak by nevznikala nová tvorba. Literatúra to nie je zápletka, alebo pointa, ale aj spracovanie a podanie čitateľovi, kus autora v danom diele... Keď súdiš podľa jednotlivých črtov, tak nájdeš aj v Malkinovy Tolkiena, ak podľa celkov, tak z toho pohľadu sa mi zdá originality dosť.

Aj tu by som mal výhrady, keby sa chlapec vola Johnny, nevolá na skaly, ale na mrakodrapy a myslí si že ho nenávidí mesto. Keby však do tohoto príbehu vtesná autor kus svojho pohľadu, skúseností, a vypovie ho znateľne podľa seba, bol by to celkom iný príbeh napriek podobnostiam v ňom.
Napíš svoj komentár