Otec: „To sa už minula šunka ?“ a pritom sa pozerá do chladničky, kde šunka nie je.
Spolužiak: „Vážne som dostal 4-ku ???“ a pritom sa pozerá na zdrap písomky.
Spolužiačka: „Ja neverím, že prší!“ a pritom sa pozerá cez okno, kde leje ako z krhly.
A mnohé iné príklady, ako aj mne sa to stáva, neviem či vtedy chcem upútať na seba pozornosť, alebo to robím len tak od veci, ale dávam si už na to pozor. Dokáže ma to vytočiť a brutálne nahnevať, takýto ľudia ma vytáčajú do neprítomnosti.
Možno teraz Vás vytočil tento blog, bo ste čakali niečo lepšie, ale tak stáva sa!
Majte sa pekne..
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
3
lass podla mna aj viac ako polovica veci. ale samozrejme zalezi na tom, s kym sa rozpravas
4
vieš, ale aj ked ťa to vytača, tieto konštatovania o veciach kore su yrejmé, su vsak nutne v komunikacii, ked si budes davať poyor a budes v ťom usepešný tak nebudeš mať čo hovoriť...
7
toto musíš rozdýchať....ľudia vtedy len nahlas uvažujú...alebo boli zamyslení nad niečím iným a ten holý fakt prehliadli....nerozčuľuj sa
8
Rozhodne zaujímavý postreh... Osobne si myslím, že to občas ľudia potrebujú na potvrdenie správnosti fungovania zmyslov, na zmierenie sa i s drobnými nepríjemnosťami. Navyše vyrieknutím nejakej i očividnej skutočnosti sa mnoho vecí vyjasní, získa nové farby, možno i riešenie sa zdá viac na dohľad, vyvrátia sa či potvrdia domnienky. ...Celkom dobrý dôkaz toho, že i celkom obyčajný človek nikdy nie je celkom zmierený s tzv. "realitou".
Napíš svoj komentár
Treba sa s tym len zmierit