Také mierne, skoro polnočné "drísty"...

Čakám ho... Čakám ho po celý ten čas. Čakám, že sa zjaví. Že mi ukáže veci dobré, ale bude ma varovať aj pred tými zlými. Chcem vedieť na akej úrovni sa nachádza jeho súdnosť. Či dokáže rozoznať dobré od lepšieho a zlé od horšieho.

Chcem, chcem, chcem... Chcem až príliš veľa vecí. Veľa vecí a niektoré ani vysloviť nie som schopná, ani vysloviť nie som súca.

Chcem však veľa, keď žiadam o lásku? Chcem veľa, keď žiadam o nehu? Keď chcem spoznať čo je to vášeň?

Ako to skončí? Netuším. A ani on to nevie...

Dúfam však, že uvidím všetko, čo ľudstvo mi je schopné ukázať. A priznávam, chcem vidieť aj všetko zlé.

Chcem vedieť aké pocity vzbudzuje smrť blízkeho, chcem vedieť aké odpor i hnus. Chcem však aj vedieť čo vyvoláva neveru či nenávisť.

Ale najviac na svete chcem vedieť nahliadnuť do myšlienok našej populácie...

A na moje nešťastie to zatiaľ nie je možné. Ale čo nebolo, môže byť....

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
allandnothing  21. 11. 2009 16:33
Presne tak: čo nebolo, môže byť... Nikdy nevieš.
 fotka
emulienkaa  29. 12. 2009 20:21
...to ´chcem´by som pozmenila na ´túžim´

.. ale inak je to peknéé..
Napíš svoj komentár