Chyba mi niekto, kto mi robi neustale zle...

Par tyzdnov dozadu sa moj bracek rozhodol, ze pojde do Prahy. Na Slovensku sa mu velmi nedari najst robotu, tak teda nech ide niekam, kam sa mu to snad podari.
Posledne dni som som uz neskutocne tesila na to, ked odide. Uz mi teda poriadne liezol na nervy.. On totiz nemam najlepsiu povahu. Viem, ze nikto nie je dokonaly, ale toto co on vystraja... Hmm, nebudem to tu teraz rozoberat, lebo to nie je hlavna myslienka mojho blogu..len tak okrajovo: ak som od neho chcela nieco ja, tak na mna kaslal, ale ak potreboval nieco on, tak vsetci mu museli lezat pri nozkach...A tak prisiel pondelok. V ten den sme mali volno, a tak som bola cely den doma.. A uz od rana ma vytacal.. Viete si predstavit, aka som bola stastna, ze uz odide?? A tak v noci, aby mu nebolo az tak smutno, a aby som mala aj ja dobry pocit na srdiecku som ho isla s ocom odprevadit na autobusovu zastavku.. Vsetko bolo v pohode, vystiskal ma, vypusinkoval a odisiel.. Potom sme s ocinom prisli domov a vsetko bolo v pohode... Presli tri dni a ja sa citim byt taka sama.. Kedze sa bratovi nedarilo najst si pracu, tak povacsine bol doma, a aj ked mi "zral" nervy..ale nebola som sama.. Oco travi vela casu v robote, a aj ked pride domov, tak ja vacsinou dost unaveny, alebo nahnevay, lebo ho zlostia kolegovia... Je to take zvlastne, pretoze vacsinou som tuzila byt doma sama.. Citila som sa tak volnejsie.. Ale teraz.. Ja neviem, mozno keby bol doma, tak by som si znova hovorila, ze nech uz ide prec..
Preco je to tak..? Mozno je to tym, ze clovek neustale tuzi po niecom, co nemoze mat, a to co ma si nevazi... Teraz mam taky divny deficit, taky zvlastny pocit v hlave a vo mne celej.. A chcem svojho braceka spat. Vazne mi chyba..

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu