Z priestrannej vane vystupovali k orosenému zrkadlu , nádherné,mäsité nohy, koľko prirovnaní už niesli, nymfa, ich bohyňa? Vlhkosť rozšírila póry a jemný olejovitý povlak zvýrazňoval pevnú pýšťalu, takú typickú pre Zem, pre nás stvoriteľky, obzerala si svoje vlhkosťou zvráskavené päty, aj keď sú také jemné, uprene hľadela do kľudnej hladiny, na zlomený obraz ženského tela, širokej pánvy a jemného úkosu, stehien zbiehajúcich sa v lono, pripomínajúcich úzku trhlinu večnosti.
Nespútaná a nádherná žena, vedela o tom, nijako to neskrývala, poznala svoju kartu, hrala s ňou otvorenú hru.
Pohodila hlavou na stranu, prešla prstom po čiernom pramienku vlasov, odhalila mačkovitú sánku,
ako šelma, druhou rukou kĺzala smerom k svojmu kotníku, z rádia na okraji vane tvrdý chlapský hlas drhol óóu your soul, našpúlila pery, mám diabolský úsmev, ledabolo sa skrývať, nechať sa obmývať, plávať bez nich, však sú aj tak nudní, sú ako pomätenci, ktorí sa vytackali z nôr, z hlbokých dier na svetlo a teraz v kŕčoch kráčajú, opäkujú iba to, čo si skúšali celé tie roky, snívali svoj sen, pomyseľnú čiaru, kam ak podľa nich prídu, tak bude dokonané, budú naplnení, opäkujú dookola to isté, ach unavujú ma.
Miluj ma, miluj ma.. nadbytočné mrvenie jazykov, svitlo vôbec aspoň jednému z nich, že skutky sú to jediné, čo ma aspoň na chvíľku rozptýli.
Bývať v domácnosti s dobrým a láskavým človekom, kto to pozná vie aké je to ťažké, pozerať sa do očí, ktoré vás priam hltajú, cítiť tú nehu akou sa vás dotýka, ste preň porcelán, stredobod života, tisíce ústupkov, poblúznenie nazýva láskou a strach prezlieka do kabátu nerozlučnosti.
Potom tie slzy a výčitky, vždy obľubujem ako muži rôznych pováh, tvarov, spôsobov, očakávajú a sú presvedčení, ako práve oni vo mne museli zanechať stopu, predstava poprednej role ich postavy v mojom živote, pompézny príbeh s rozličnými efektami, obrovskou výpravou, toľko známych tvári a pritom, jeden jediný dojem ktorý pretrváva je pachuť komédie.
Po muzike.
V zmleti uterákov vibroval telefón, prešla si jazykom po perách, prezrela si brušká prstov, sú ďaľšie plány, ale veď áno, ladný pohyb ruky, ktorá vkĺzla do kôpky uterákov, prezrela si o čo sa jedná, keby aspoň nebol taký rozumný, je taký krásny keď je zamyslený, to jeho zapozeranie a nakláňanie hlávky na stranu, nemalo to zájsť takto ďaleko.
Prosím moje?
V slúchadle chvíľku viazlo ticho.
Uvidíme sa dnes, prosím?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár