presne takeho kamarata som mala ja..okrem toho vsetkeho co som uz vymenovala bol este najlepsim chlapcom na svete..je odo mna o tri roky starsi..ked sme sa zacali kamaratit, zdalo sa mi ze ja som ta starsia..bol stelesnena nesmelost, myslim ze do cias kym sme sa skamosili nehovoril so ziadnym dievcatom, bolo to pred asi pred siestimi rokmi...
martin bol tipicky pocitacovy manik, vie o nich vsetko, aspon mne sa to tak zda lebo ja o nich neviem dokopy nic..zacali sme teda pred pc..zo zaciatku nam len instaloval vseliake hluposti, potom s nami zdolaval neprekonatelne hry a nakoniec sme cele vecery stravili pozeranim filmov..po case sme boli nerozlucny..kazducky den sme boli spolu..bol na tolko hanblivy a ja som ho do takej miery brala za kamosa ze sme sa pocas prvych dvoch rokoch ani jediny krat nedotkli..cas plynul a z martina sa stal mato, z manika najoblubenejsi chlapec zo vsetkych, len v mojich ociach to bol vzdy ten MOJ kamarat. po veeelmi dlhom case som si zacala uvedomovat, ze ma moj mato lubi..NIKDY to nedal predomnou najavo ani najmenej.dalo sa to zistit len podla toho kolko casu so mnou travil, a ja som mu taktiez NIKDY nepovedala ze viem o jeho laske..kazdy vecer ma odprevadzal k domu, vzdy sme si povedali este nejaky vtip na rozlucku, alebo sme si zo seba utahovali..ale neskor som si uvedomovala ze pred mojim domom je medzi nami akesi napatie,take predbozkavacie, a ja som sa tomu silou mocou chcela vyhnut..milovala som ho to ano, ale nikdy nie ako chlapca..ja som samozrejme mala obcas nejaku lasku, ale nehovorila som s nim o tom..mozno o nich vedel ale nepytal sa..potom prisiel cas, ked mato uz vedel co chce a zdalo sa ze uz dostava odvahu..v ten den sme sli spolu von ako inokedy, akurat prvykrat do baru, do takeho baru pre rande ale s jeho kamosmi..viem, ze ma to neospravedlnuje ale pre mna to bol vecer ako kazdy iny..vtedy som spoznala mojho terajsieho chlapca, zacali sme spolu chodit a ani neviem preco ale nejak podvedome som to chcela pred matom utajit..pred tym mi to nevadilo ked vedel ze niekoho mam, tentoraz som vsak vedela ze je to na trvalo..mato sa to dozvedel o par dni..od toho dna uz nemam kamarata..vlastne uz v nom nemam ani znameho, ako by sme pre seba ani neexistovali..27.marca to budu dva roky..stretavam ho minimalne, ale zakazdym ma to rozplace.milovala som ho ked sme boli nerozlucny ale teraz ho milujem viac, ked viem ze mi nikdy neodpusti ze som mu tak bezohladne zlomila srdce. je mi to luto, a hovorim to vam pretoze jeho moje prepac dnes uz nezaujima..je to prvy krat co o tom po dvoch rokoch hovorim, boli to aj mna, a stale rovnako a mozno este viac ako v prvy den...kedysi som mala kamarata, takeho, ktory sa strati v nevhodnej chvili..mne sa stratil navzdy, viem to dnes ma uz novy zivot a ja nemam pravo sa mu pozriet do oci lebo v nich som obycajmny zbabelec..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár