boli sme spolu prave 34 mesiacov,ked mi moja Eva oznamila,ze cakame bábätko ,den 10.maj sa tak pre mna stal najkrajsim v zivote...boli sme stastni hoci pri naosm veku vtedy 19 rokov to bolo tazke ale zasnubili sme sa a o mesiac sa chceli brat...
dna 12.augusta vsak Eva zomrela...mali sme vyrocie nasho vztahu co sme spolu...cakal som ju pred kaviarnou s kyticou ruzi..videl som ju mavat a usmievat ale to bolo naposledy..blazon v podnapitom stave ktory sa vyrutil zo zakruty ju na prechode zrazil..stihol som este dobehbut k nej a vziat ju do narucia ale vedel som ze je zle...sanitka uz hukala v dialke ale Eva stihla povedat len toto :,,Ryan odpust mi...lubim ta!" a vtedy mi zomrela v naruci...zomrela mi v naruci zena ktoru som miloval a mal si ju brat,ktora pod srdcom mala moje dieta...ten pocit je hrozny a velmi boli...stratil som tak dvoch ludi,ktorych som miloval...dnes by sme uz s Evou boli manzelia a nas drobec uz mohol mat rok...ani to ze clovek ktory mi ju vzal uz sedi vo väzeni ani odskodne rodine nam ju uz nevratia spät...kyticu ruzi s ktoru som ju dna 12 augusta 2005 cakal uz mohla potom zdobit len jej hrob...a to ze som jej mal odpustit...mojej Evke som nemal co odpustit ona nemohla zato ze zomrela aj s nasim drobcom...zivot ide dalej a dnes je to rok a pol co je prec ale mam pocit akoby to bolo vcera...smrt si nevybera ale berie to najcennejsie co clovek moze mat....
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
roliho_laska
14. 2.febuára 2007 15:13
desivý príbeh
2
je to smutne... naozaj.. ale netrap sa.. viem ze sa to lahko vravi.. ale ona iste vie ze si ich mal rad
3
juuuuj, je to ako drama z filmu, chce sa mi plakat, ked to citam, neviem, ci by som toto dokazala prezit a zmierit sa s takou stratou, keby som bola na tvojom mieste, je to velmi krute, nechapem preco Boh dobrych ludi tresta a zlym, zakernym podrazackym ludom nic nie je, podraz!!
(((((((((((((((((((((((((((((((((
(((((((((((((((((((((((((((((((((
5
waw...nechcela by som zazit...
aaa 1ka // musis vsetko tak debilne komentovat???
aaa 1ka // musis vsetko tak debilne komentovat???
8
Na to sa tazko nieco napise... mna nastastie nic take zatial nestretlo, ale vsetko sa moze stat a neviem, ako by som to znasala... Neviem si to ani predstavit.
12
poznam ten pocit.iked mozno nie uplne ale cosi podobne som zazila aj ja.minuly rok v septembri som randila s jednym strasne zlatym chalanom.boli sme sa vozit na jeho motorke na okraji mesta.par dni sa mi neozval,nevedela som co je s nim a bola som nahnevana.raz som ho nahodou stretla no len sme sa na seba pozreli a isla som dalej.na druhy den mi volal jeho kamarat ze tomi sa zabil na tej motorke. vlak ho rozsekal na marne kusky.bol tam spolu s mojim dalsim kamaratom.obaja sa tam zabili. polroka som plakala kazdy vecer.vkuse.nonstop.brala som lieky na spanie.bolo mi nanic.no teraz je to uz v pohode a zda sa mi akoby to bol len sen.ale viem co to jeked zomrie blizka osoba....len to som tym chcela povedat
13
Mozno uz moj komentar bude dost odveci, ale ked som sa k tomuto clanku dostala, az mi doslova vyrazil dych...je to sice az rok po tom, co tu boli ostatne komentare, ale snad neva...naozaj neviem, co na to napisat. Snad len tolko, ze je az ohavne, ze ti dobri vzdy umieraju medzi prvymi...
Napíš svoj komentár