Ráno vstávam s úsmevom (kvázi). Snaha tam určite je. A niekedy sa snažiť nemusím, vážne. Väčšinu dňa sa presmejem. Nemusím hľadať cieľ môjho posmechu. Častokrát sa ako povrchná sviňa smejem na ľuďoch. Napríklad, na istej bystrickej zastávke je vždy kopa zvláštnych indivíduí, ktoré ma privádzajú do hrobu a môj močový mechúr tiež. A je to tu. Pani s ružovými vlasmi. Pred týždňom ich mala fialové. A zajtra ich určite bude mať zelené. Trafila som a ona má teraz zelené vlasy. Dámička v koži leoparda. Leopardia kabelka, leopardí kabátik nad kríže (i keď je von ešte mínus 10°C), leopardie topánočky a ako novorodené antilopčíča si to mieri ku autu. Ktovie ako sa šoféruje v 15cm podpätkoch. Postaršia teta s krutým Jacksonovským három a zajačími zúbkami. Táto chodí mojím autobusom. Tým pádom ja nechodím jej autobusom, radšej hodinu čakám na ďalší hoc mi zamŕzajú uši. Lebo mi je do plaču z toho ako ma bolí brucho od smiechu. Ale smejem sa potichu nebojte. Ak sa aj budem niekedy smiať na niekom z vás, nebudete o tom vedieť.
Jednoducho... mám úplne krásny život, skvelé dni spestrené mimozemšťanmi (,,h-h" - ako by sa zasmial jeden kamarát). Som úplne spokojná osoba až na pár maličkostí ako by to niekto nazval. Netrúfam si porovnávať moje problémy s ostatnými. Pre niekoho je najväčší problém v živote, že ho rodičia v 15 nechcú pustiť do mesta, pre iného ešte menej podstatná vec.. To je úplne jedno.
No. Ja ako Ja - mňa vlastne tvoria tri časti. Zistila som to včera. Moje fyzické Ja, ktoré sa dožaduje kadejakých pôžitkov a slastí, dobrej nálady a piva s priateľmi, koncertov.. a nemá absolútne s ničím problém. Vôbec netuší, že paralelne s tým fyzickým Ja existuje moje duševné Ja. A zrejme má to Ja kopec problémov, inak by sa ma nikto nepýtal, čo mi je, nikto by mi nehovoril, že vyzerám smutno, nikto by mi nepovedal, že som málokedy šťastná. Tieto Ja vedú boje. Neustále. A ja, ja som moje tretie Ja, ktoré teraz o nich píše. Musím sa priznať, že som nerozhodný fanúšik. Raz fandím jednému, raz druhému. Lebo obe Ja majú právo prejaviť sa do istej miery.. Dokonca. Keď som už aj mala pocit, že vyhralo prvé Ja, behala som si ako také sprosté decko s úsmevom na tvári, ako škôlkár, ktorý zistil, že dnes si konečne nezabudol doma lopár, bol to prestrašný omyl, preveliký, gigantický. Oči to vždy prezradia - a nie len zvýšenú telesnú teplotu.
Z toho vyplýva, že budem nosiť tmavo-tmavé slnečné okuliare.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sazarael
14. 7.júla 2011 01:12
keby pocuvas tak dboru hudbu ako tento blog tak sa nemusime hadat
Napíš svoj komentár