Sedela tam. Na svojom obľúbenom mieste. Na poli, kde bolo ticho, vtáci poletovali na krásnej modrej oblohe. Je to krásne miesto. Na jednom konci v dialke vidí velkomesto a za sebou má prírodu.
Počula len hudbu vo svojej hlave. Pesničky, ktoré jej pripomínali jeho...a ich..

Tuna može premýšlat nad všetkým. Na chvílu zabudnúť na tie problémy čo má. Lahnuť si do trávy a predstavovat si, aké by to bolo, žiť niekde ďaleko, kde je klud, žiadne starosti, iba láska, mier a priaťelstvo. Ale také miesto asi neexistuje.

Tak velmi by sa chcela smiať, byť s tými na ktorých jej záleží.
Ale ským? Jeden je falošnejší než druhý! Komu má veriť? Koho može pokladať za ozajsného priatela?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár