V tomto svete to funguje tak, že vždy má šťastie ten horší človek.
Havária dvoch aut. Nehodu spôsobil opitý vodič a jeho vinou unmrela mladá tehotná žena. A čo je s ním? Prežil.
Ak by skutočne existoval Boh toto by nedopustil. Jasné, možno si poviete, on nás iba stvoril, ale žiť sa už musíme naučiť sami. Ďalej náš osud neriadi. Ok, ale prečo potom na svet prichádzajú postihnuté deti?
Neverím v Boha. Verím však, že existuje nejaká vyššia moc, ktorá nás riadi a viac či menej ovplyvňuje naše konanie. Nazvyte to osud alebo hociako inak. No Boh to nie je.
Ale aj tak si mysím, že v tých najťažších situáciach sa takmer každý človek obracia k Bohu s prosbou o pomoc. Veriaci či neveriaci. Ale to už je len zo zúfalstva, keď už ničomu nedávame šancu.
Ja osobne nechodím do kostola ani sa nemodlím. Dvíha sa mi žalúdok z ľudí, ktorí odsudzujú takých ako som ja. A pritom mladí povedia doma, že idú kostola a pritom v skutočnosti za ním fajčia. Staré baby tam chodia len preto aby sa ukázali v nových šatách a poohovárali susedky.
Avšak nechcem hádzať všetkých do jedného vreca. Možno že niekoho viera je skutočná a pomáha mu žiť. Neodsudzujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
12. 11.novembra 2007 21:36
Občas mám dojem, že táto téma je tu už zneužívaná.
4
uplne s tebou suhlasim...ja nad touto temou filozofujem kazdy den...mala som jedneho spoluziaka,super chalan,nadany huslista a klavirista,skladatel,vynikajuci ziak,a rodiacia ho viedli k silnej viere v Boha....dostal sa na rakusky institut a ktosi ho z piateho poschodia sotil z okna....po vyse tyzdni odisiel....z toho vyplyva ze boh je len ubohy mytus,s realitou nema nic spolocne....:´(
Napíš svoj komentár