Prečo je také ľahké odpustiť cudzincovi a odpustiť tomu, koho milujeme je také ťažké?
Určite to poznáte, niekto na školskej chodbe si z vás robí srandu, a aj keď vám to ublíži, ak príde neskôr a povie, že to bola iba sranda, v pohode mu/jej odpustíte.
Keď vám však ublíži niekto blízky, je veľmi ťažké odpustiť. Ale prečo?
Možno preto, že ak vám ublíži niekto blízky o to viac to bolí a o to ťažšie je odpustiť.
Alebo cudzincovi vieme odpustiť, pretože nás nepozná a nemusel tušiť, že to čo urobí nás zraní. Zato od blízkych očakávame, že nás poznajú a budú sa takým veciam vyhýbať.
Môže to byť aj tým, že od cudzinca to očakávať môžme no od blízkeho to neočakávame.
Dôvodov je veľa, napriektomu by sme mali vedieť odpúšťať a hlavne blízkym, pretože určite nám vo väčšine prípadov nechceli ublížiť. Možno sa potrebujeme na vec pozrieť aj ich očami.
odpustit blizkemu ide... ale realne sa dostat do toho stavu, kedy uz clovek zabudol na to zle co sa mu dostalo je velmi velmi tazke... ale treba to skusat
môžem sa priklaňať k názoru Keušky, keď poviem, že inak bolí rana od rodiny ako od človeka, ktorého nepoznáš...a preto od rodiny čakáš viac než od neho...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.