Ty vieš aké to je... snívať každý jeden deň, ten istý sen a dúfať, že raz nadíde chvíľa, keď sa prejaví tvoja sila a ty dostaneš tú možnosť, byť tam kde byť chceš, veď vieš, že to nepríde len tak samo od seba, výstup z pekla do neba, a zobúdzať sa každé ráno do reality, ktorá ťa tak kurevsky volá, vstávať, je tú ráno, voalááá...

A ty tak túžiš i naďalej snívať ten svoj sen, prosíš o jedinú chvíľku len, ešte päť minút sladko spať...to všetko sa raz splní... snáď ... veď, je to len jeden z tvojich snov, jediná opora v dojebaných dňoch... a keď sen pominie, ostaneš sám stratený v krajine... snažíš sa vyhrabať z tých kopiek sračiek ako teeneger zo svojich hračiek... a najradšej by si zabudol, že existuješ, no takto jednoducho neprežiješ.

Chcel by si sa narodiť na inom mieste? Chcel by si kráčať po inej ceste? Nežiť ten svoj stratený život, zbaviť ho všetkých tých hnilob...

Chcel, chcel, áno, chcel... povedz to ešte raz, vykrič to do sveta, pretože to môže byť tvoja posledná veta...

Chcel, chcel, áno, chcel... to všetko zmeniť, všetko napraviť, no príde ďalšia sračka a ty to chceš zastaviť... ten príval hovna zvaného realita, tie všetky boje zvané rivalita...

Nejde to, však? Už odišiel tvoj vlak... tvoja cesta je zažehnaná, a pointa života tak preháňaná, nechápeš čo sa to vlastne deje? Nechápeš, prečo ťa len to zlé "hreje" ? Dobré ráno, ti prajem, pretože to nie ja sa s tebou takto hrajem... práve si stratil všetky sny, už si netrúfaš ani len snívať, neostáva ti nič, len na to všetko sa dívať, ako všetko mizne, všetko ti uniká, a teba začína ovládať panika...

Chcel by si sa narodiť na inom mieste? Chcel by si kráčať po inej ceste? Nežiť ten svoj stratený život, zbaviť ho všetkých tých hnilob?

Chcel, chcel, áno, chcel... povedz to ešte raz, vykrič to do sveta, pretože to môže byť tvoja posledná veta...

Chcel, chcel, áno, chcel... tak kurevsky úprimné a zúfalé... tak naivné a trúfalé... chcieť od života niečo viac ako ti bolo dané... dúfať v šťastie úprimne priané... ten sen ťa zvnútra zabíja a ty stojíš v strede ulice, tak neďaleko márnice ... a nevidíš v ničom zmysel, nevidíš svoje hodnoty, praješ si kúsok slobody alebo niečo čo ťa vymáni z tej obdoby...

Ty vieš aké je to snívať svoj sen každý jeden deň... ty vieš aké je to zomierať preň... pomaly zabúdať, už nikdy sa nezobúdzať... nepočuť ako ťa realita kurevsky volá, vstávať, je tu ráno, vualáááá...

Každý túži žiť svoj sen, žiť ala barbie a ken... mať všetkú moc... nezaspávať sám každú noc... byť tá veľká mediálna hviezda... mať svoju mamu a otca... každý ma sen, nebyť v živote sám... aj ja to isté prianie mám... Zomierať s láskou, vedieť, že to stálo za to... vedieť, že svoj život by si nevymenil za všetko zlato...


Ty sám vieš, čo dokážeš, ty sám vieš, čo všetko smieš... no skúš najprv rozmýšľať, kým sa snami zabiješ...

Love and peace for all...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár