Počujem množstvo hlasov, ozveny, no nedokážem rozlíšiť, komu patria, je to ako uvariť krupicu a zmiešať ju s kakaom...
Smiešne je, že potom už to nejde rozmiešať... a boj je ukončený...
Ak nechápeš tomu, čo píšem, nikdy nepochopíš, ako rozmýšľam... možeš si myslieť, že som blázon, môžem byť šialená,
a raz možno nechám zhorieť knot i tej poslednej sviečky a zhasne všetko... no aj napriek tomu, nikdy nepochopíš tomu, ako rozmýšľam... tak sa nesnaž pochopiť... netvár sa, že všetko je fajn a neprikyvuj každej mojej vete...
Možeš chcieť byť ako ja... a možeš ma i nenávidieť... možeš sa tváriť, že ma poznáš... možeš mi nazerať do očí... raz to bude len spomienka... tak zabudni na ten pohľad... zabudni na to, že si ma raz nenávidela... zabudni na to, že raz si chcela byť ako ja a zabudni, že si ma niekedy poznala, pretože všetko bude len spomienka....
Ak nechápeš tomu, čo píšem, nikdy nepochopíš ako rozmýšľam... možeš si myslieť, že som blázon, môžem byť šialena a raz... raz môžno nechám zhorieť knot i tej poslednej sviečky a zhasne všetko... tak sa nesnaž ma zastaviť... pretože stále idem dopredu a aj keď som stále v tom istom kruhu, a točím sa stále dookola som tu ... tak sa nesnaž ma zničiť...
Viem, že za všetko môžem ja, viem, že ja som sa rozhodla pre tento smer a všetko čo robím je zle... viem, že nie som na tej správnej strane a život uteká... minúta za minútou a všetko beží tak rýchlo, že otočiť svoj smer je nemôžné... viem, že nemôžem zmeniť nič z toho čo sa stalo, pretože mám pocit, že nech sa akokoľvek snažím je to na hovno... a zrazu... sa nechcem zobudiť... počujem hlasy, moje meno rezonuje v mojich ušiach, no ja ďalej spím a už nikdy sa nechcem zobudiť...
Čo bude ak sa zobudím? Koho príbeh začne a koho skončí? Je to smiešne, priam komické... vidieť tmu vo svetle a svetlo v tme... zobúdzať sa vtedy, keď svet spí a zaspávať, keď sa zobúdza... cítiť sa akoby som bola sama zavretá medzi štyrma stenami aj vo chvíli, keď som obklopená davom. Nechcem to... chcem svoj svet a tak si ho tvorím... útekom?
Raz snáď aj ty pochopíš zmysel mojich slov... pochopíš čo som týmto všetkým chcela povedať... a ak nie, rozmýšľaj nad svojimi slovami... pretože ja to nepíšem kvoli vám... píšem to kvoli sebe, pretože jedine tak to všetko dám von ... celý moj svet... a celý moj život je v každej jednej črepine rozbitej vázy... a toto je spôsob ako ju poskladať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár