vravel si, príde ten pravý nájde kľúč a všetko napraví.
Moje srdce stojí, mlčky čaká, samota môj život sprevádza,
Pýtam sa prečo kvoli stratenému kľúču každý odchádza?
Potichu a mlčky, nepozorovane, moja snaha ľady neprelomí,
dav ľudi... priateľov? No nik z nich sa pravde nepokloní.
Hádať, skúmať nenechať sa zmiasť... rozum mi vraví,
Vidím vo sne dievčatko, zo znechutenia dávi.
Kľúč v tráve stále tajomne leží, čaká na úsvit,
dievčatko vo sne sa od smútku začína dusiť.
Nik nepomože, vodu jej nepodá, nezmyselná dovera,
špinavá spoločnosť, stratený kľúč a ona napokon umiera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár