Zahrávaš sa? Veď ono ťa to prejde, keď zistíš, čo všetko to obnáša... raz zistíš, že už nemáš tu moc... nezáleží na tom, či poznáš ma, nezáleží na tom nakoľko poznáš seba, keď treba, spálim tvoj dom a vyženiem ťa von, stačí lusknút prstom, a nebudeš hosťom v mojom srdci, hosťom tak vrúcim, staneš sa bábkou v mojej hre, v sladkej nedôvere zatvorím tvoje dvere, už nebudem žiť pre ne... Tak to rozdýchaj, pretože nemusíš byť pripravený, no ver mi, všetko raz skončí, tieň sa otočí... a rad je na mne, tak prizeraj sa ako ničím tvoje prianie, pretože akosi nesleduješ dianie, pozri, ty nie si jediný v mojom živote, si len slabé svetielko v ničote, no i ono raz zhasne, trpezlivosť praskne, pokojne sa tvár, že sa nič nedeje, neoddiališ to, čas to prileje... pohár trpezlivosti sa preleje a napokon rozbije a čo potom? Každá črepinka zostane v mojom srdci, tak zahrávaj sa ďalej a zhniješ v kŕči.

Ver mi, že to myslím vážne, už nestojím o tvoje kázne, raz nadíde deň, kedy spýtam sa len, prečo zahadzujem svoj sen, bude to záležať na jedinom pohľade a ty "domov" už prestaneš mať v dohlade.

Si jeden z tých, čo si myslia, že svet im patrí, tak poďme spoločne na tri... raz.. dva ... tri... tak pozri, skús sa nad sebou zamyslieť, celé dni sa len ľutuješ a sľubuješ, že sa polepšíš, prosím ťa, týmto sa len zosmiešniš... Ty si nič pre mňa, raz uznám, že je na čase zmena, premena, ktorá mi zaistí lepší život, raz sa to stane, veď to mám v pláne, niť sa pretrhne, nádej sa rozplynie... a ja poviem ti nie definitívne.

Ver mi, že to myslím vážne, už nestojím o tvoje kázne, raz nadíde deň, kedy spýtam sa len, prečo zahadzujem svoj sen, bude to záležať na jedinom pohľade a ty "domov" už prestaneš mať v dohľade.

Urobil si veľa vecí, povedal si veľa kecí, zostala po nich bolesť a nechci... aby som ich spomínala, veď som všetko predvidála, nič z toho som nevedela, veď som ti to povedala, tak mi neplač na pleci, všetko si spálil, v deň keď si sa náhlil a spadol si na riť, nebudem ťa kryť, ty v hĺbke duše vieš, čo je pravda, na tebe nezanechala sa krivda, môžeš ma nenávidieť, môžeš ma trebárs utopiť, no už to nedokážeš pozmeniť... Škoda, že to všetko nechápeš, škoda, že viníš nás, chytáš sa každej slamky, len aby si unikol z každej stránky ... pravda si ťa nájde a ty ju budeš musieť prijať sám, tak to nepokaz, pretože už si to spravil raz, až mi po tele skáče mraz keď to čítam zas a zas... je to smutné, pretože som ti chcela pomocť, chcela som ťa hriať, všetko možné ti priať, svoje srdce ti dať... ty si to nevidel? Ty si bol slepý, však? Ja viem, bolo to tak... videl si sám seba... tak teraz ti tak treba... Už nemáš nič, vzdal si sa tak krič... na mňa... krič na nás... krič a pokojne ma nič... mňa už nezničíš... už som si tým prešla, našla som si cestu, je moja nie tvoja... tých ľudi, čo tam stoja, nazývaš rodinou? Prosím ťa, veď sú iba alkoholickou spodinou... Gratulujem, stratil sa človek, ktorého milujem... tak sa ťa pýtam... stálo ti to za to? zahrabať sa zlatom a nás zaliať blatom?

Ver mi, že to myslím vážne, už nestojím o tvoje kázne, raz nadíde deň, kedy spýtam sa len, prečo si ničím svoj sen, bude to zaležať na jedinom pohľade, a ty "domov" už nebudeš mať v dohľade...


Raz príde ten deň...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár