Mali sme sa tomu venovať dlhší čas?
Mali sme, vari, myslieť si, že je tak krehký,
vrtký a hoc i naslúchat plaču našej matky...
Je už tak neskoro... čas sa predsa rýchlo kráti,
je ťažké veriť, že niečo z toho sa nám vráti.
Vzlyká, prosí, slzy roní, výkrikmi si búrky stolí,
avšak človek slepý, hlúpy zničujúce činy zvolí.
Zvonec zvoní, zem sa otriasa kŕčom bolesti,
avšak utekáme pred pravdou o skutočnosti,
azda konáme ľahostajne?
zaiste však nie odovzdane...
Vedzte, že príroda je trpezlivá, no i ona medze má,
vedzte, že zlom v krutosti sa nič neskončí ako má...
Snáď, mysliac si, že útekom skutočne unikneme
je práve to, načo sa tak všetci statočne spoliehame?
Tak naivné a slabomyseľné je hlúpo sa nádejať ,
že útekom všetko napokon dá sa zažehnať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár