akoby si nebol tak daleko... akoby sa stretli nase kroky...
ticho pred búrkou... mam pocit, ze vsetko je ako ma byt...
mam pocit, ze nech ubehne aj sto rokov nestratis moju nit...
Padly anjel klacal za priepastou... dve tvare, dobro a zlo...
Zena stala pred priepastou... zevraj s nou ani nepohlo...
Ta priepast bola tvoja minulost... zevraj bola zahalena tmou,
zena do nej vstupit nechcela... zevraj to bolo jeho hrou.
Nite zivota ich avsak pevne spajali... mozno na chvilu... mozno navzdy,
On to netusil, no zena tuzila sa k nemu pritulit... dotknút sa pravdy...
Mlcala... ako mlci dazd tesne pred burkou... verila jeho slovam,
ked pisal vo hviezdach, ze vsetko bude lepsie, verila jeho peram...
Znak jeho minulosti nad priepastou v nej vzbudzoval strach,
pred rokmi si skalopevne slubila ze neprekroci jeho prah.
Este stale mala na pamati ten vzdialeny pohlad do zrkadla,
teraz ma v mysli uz takmer zburany mur a rozbite skla...
Mozno mala chvilu pockat... mozno mala este par dni mlcat
minulost anjela si ju vzala so sebou, pritomnost prestala blcat.
Nite zivota sa stratili ... mozno na chvilu... alebo skor navzdy,
kvapka za kvapkou, blesk za bleskom, koniec mlcania v dazdi.
Ta zena som bola ja a ty si bol ten anjel...tak si to nakreslil do hviezd,
kreslil si dve tvare, dobro, zlo a nakreslil si i priepast, naco ... povedz...
Koniec ti unikol... a tak si ho dokreslím... moja predpoved je klamna...
davaj pozor na minulost, je nebezpecna, odchytit si ta dokaze i sama...
Na moje i tvoje oci noc si sada... kazdy z nas si uz inu spolocnost hlada
no viem, ze zajtra sa opat na nebi stretneme, ved noc bude opat mlada...
Opat sa nite spoja... to magicke spojenie i tuzba medzi nami povstane
aj napriek tomu, ze obaja dobre vieme, ze priepast tam navzdy ostane.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dubakiva
7. 9.sept. 2010 16:47
krásne!
2
dakujem i ked len dotycny asi pochopi o co v tej basnicke naozaj ide
Napíš svoj komentár