Sadla som si na kraj priepasti bojujúc s túžbou, nechať sa unášať vetrom, vtiahnuť sa do diania, bez rozmýšľania, zbrklo. Konať podľa vlastnej vôle a riadiť sa srdcom akoby som žila v rozprávke, buď - alebo... Priepasť je príliš blízko a sily vzdorovať ubúda. S najväčším výpätím síl pozorovala som svoje pády, stúpanie s vetrom a pády v daždi... Moje sny utopené búrkou už navždy... Tú slasť ničoty a chuť výhry v mysli zrovnávam, buď sa vzdávam druhej šance alebo ju zdolávam, Akoby som túžila práve po jednej z možností... A preto si sadám na kraje priepastí, preto bojujem s túžbou nechať sa unášať vetrom, nechať sa vtiahnuť do diania, bez rozmýšľania... Keď ja tak veľmi túžim nemyslieť na nič, lietať vetrom ako vták a netrápiť sa dažďom... lietať tak rýchlo a vysoko nad čiernym mračnom... No pravda je taká, že ja nie som lietajúci vták, som len dievča na kraji jednej z priepastí... dúfajúce, že si tú pravda raz k sebe pripustí. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj