Sadla som si na kraj priepasti
bojujúc s túžbou, nechať sa unášať vetrom,
vtiahnuť sa do diania, bez rozmýšľania, zbrklo.

Konať podľa vlastnej vôle a riadiť sa srdcom
akoby som žila v rozprávke, buď - alebo...
Priepasť je príliš blízko a sily vzdorovať ubúda.

S najväčším výpätím síl pozorovala som svoje pády,
stúpanie s vetrom a pády v daždi...
Moje sny utopené búrkou už navždy...

Tú slasť ničoty a chuť výhry v mysli zrovnávam,
buď sa vzdávam druhej šance alebo ju zdolávam,
Akoby som túžila práve po jednej z možností...

A preto si sadám na kraje priepastí,
preto bojujem s túžbou nechať sa unášať vetrom,
nechať sa vtiahnuť do diania, bez rozmýšľania...

Keď ja tak veľmi túžim nemyslieť na nič,
lietať vetrom ako vták a netrápiť sa dažďom...
lietať tak rýchlo a vysoko nad čiernym mračnom...

No pravda je taká, že ja nie som lietajúci vták,
som len dievča na kraji jednej z priepastí...
dúfajúce, že si tú pravda raz k sebe pripustí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár