tvoj pohľad je zabudnutým tajomstvom...
Veď ty vieš, ubehla už dlhá doba
rozšíril sa celý rodostrom...
Ty si mi bol takmer všetkým... naše rozhovory
stali sa zabudnutými ozvenami minulosti,
bolí to, bolí keď sledujem, že to pre teba nič neznamená,
že všetko odhodíme v plynulosti...
V plynulosti našich krokov, ktoré sa poberajú ďalej vpred,
nehľadia spať, tak pozri sa na to miesto,
tam stáli sme spoločne len my dvaja
stačilo nám len jednoduché gesto ...
... aby sme pochopili cestu, po ktorej kráčame,
aby sme pochopili, že kráčame spoločne,
najlepšie priateľstvo, veď ty vieš... stačí ak si spomenieš...
dá sa to vrátiť, dá sa to napraviť, ak to je to, čo ty chceš...
Dozvedám sa veci, dozvedám sa kto si... pretože som zabudla,
zabudla som, prečo sme si rozumeli, zabudla som, prosím...
Snažím sa spomenúť kedy... kedy sa to všetko zmenilo,
už niet slova, ktoré by vyjadrilo ako veľmi ma to zranilo...
Chcem aby si mi podal ruku, tak ako si to robieval kedysi,
bojím sa, padám a tvoja ruka je od mojej tak ďaleko...
Chcem vedieť všetko, čo ťa trápi a prečo smútiš,
chcem sa vyhnúť naším smutným nárekom...
Prešla dlhá doba... no spomenúť si treba...
všetko pekné zahalené tenkým plášťom prachu,
už nepýtam sa prečo... význam to už nemá,
keď naše priateľstvo hlási stav krachu...
Dozvedám sa veci, dozvedám sa kto si... pretože som zabudla,
zabudla som, prečo sme si rozumeli, zabudla som, prosím...
Snažím sa spomenúť kedy... kedy sa to všetko zmenilo,
už niet slova, ktoré by vyjadrilo ako veľmi ma to zranilo...
I miss you... !
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
perkele
3. 5.mája 2010 11:09
Pekne napísaná problematika odcudzenia sa
Napíš svoj komentár