cítite tu voňu slobody? Dovezte ma až tam...
kde nie sú hranice hranicami, kde nemusíme utekať...
Svet bez zákonov, bez lží a pretvárok,
v našich bájnych detskych snoch sa uzatvára...
nepočujem ho, nevidím ho, nesnívam ho...
Zdá sa, že ilúzie už pominuli... škoda...
vystriedala ich realita... mám pocit,
že sa v sebe strácam, a stále hľadám správny smer...
Stále blúdiť zahalená ľžou, maskou rôznych žien,
raz som smutná princezná, inokedy sluhom som ...
dnes hrám kruté zviera, zajtra krásou vynikám...
Postupne zabúdam, ktorá maska maskou nie je...
prečo? Pre ľudský ideál, pre ľudské pochopenie...
Je smiešne pýtať sa stále v hlave... takto to je správne?
Stále odhadovať ľudské reakcie a nakoniec....
pšššššt.... šepot davu, znechutené pohľady...
a je to tu... nečakám žiadne pozdravy,
veď sa ani nikto nezdraví!
Všetko je to predsudkami, slabou fantáziou...
bojím sa kráčať po ulici sama... ten zradil... ten odišiel,
to je rana, bolí, avšak najväčšia zbraň úsmev si hľadá
Úsmev, to je prekvapenie, opak úsmevu je zrada
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
oceňujem časť :
"Postupne zabúdam, ktorá maska maskou nie je...
prečo? Pre ľudský ideál, pre ľudské pochopenie... "