bol to len matný okamih,
matný okamih v mojom živote.
Nepoviem ani len slovko,
dokážem takto... mlčky
preplávať i celý vesmír...
Slzou sa dotknem snov,
i tých, ktoré si mi vzal...
a odniesol do nenávratna.
Do ticha si budem šepkať...
šepkať tvoje meno, zas a zas,
až sa mi napokon zunuje...
Možno to je spôsob ako zabudnúť...
zatínať dýkou tak hlboko...
až napokon prestanem krvácať.
Krvou zmažem všetky spomienky,
stanem sa námrazou na tvojom okne,
vetrom bubnujúcim na tvojich dverách...
Až sa napokon námraza rozmrazí
a vietor utíchne...
A ja zabudnem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár