Priamu odpoveď nečakajte. Na začiatok asi treba povedať toľkoto: tento rok bol priveľmi drastický v niektorých veciach. Zistil som že škola býva ešte viac náročnejšia než človek očakával. To je asi taká zásadná vec. Človek musí tej škole venovať ešte viac než chcel. Keď si spomeniem že som urobil za týždeň viac než polovicu predmetov, čiže cca 6 predmetov, ale trlikal som sa s jedným viac než dva týždne... tak to hovorí za veľa. Ak ste ma hľadali niekde vonku od 1. júna do 15-teho, hľadali by ste ma márne. To boli ozaj že dva týždne zavreté doma za knihami. Hrozné, to bola príprava na štátnice, príprava na to sústredenie učiť sa, zabudnúť na okolitý svet, nemyslieť na nič iné len na to, že je predomnou skúška a tú musím urobiť, že nič a nikto dôležitejší počas toho drvenia a počas skúšky neexistuje, že skúška je zmysel všetkého a jej výsledok je zmyslom života. Hrozná predstava, uvedomujem si to. A tiež premýšľam ako sa vyhnúť predstave skúšky ako drogy.

Treba ale ďalej povedať, že môžem si za to tak trochu aj sám. Za tie stresy a za tú únavu. Ten nevýrazný "projekt" ktorý som spustil cca pred dvomi rokmi na SME s blogmi bol vlastne úspešný. Áno, bolo to vítazstvo, lebo keď som začal písať blogy ani sám som nečakal takú závratnú odozvu od slovenských médií. Ale čo mi to prinieslo? Asi toľko, že aj ľudia na Slovensku nerobia všetko pre peniaze a že sú ochotní investovať do histórie aj keď to nebude mať veľký výnos. Nebudem tu menovať ktoré to médiá boli, ale osobne som sa o tom presvedčil. Jedno však viem, že všetky tie projekty ktoré sme urobili, boli akýmsi skôr testom a pre mňa skúškou do budúcna skúsiť niečo väčšie. Keď bude viac času, keď bude viac penazí a keď bude viac známosti na tých správnych ľudí ktorí majú záujem správne oživiť históriu a správne s ňou nakladať. Som v tomto mierny optimista. Teraz idú štátnice, škúšky, bakalárka, bude toho veľa, zrejme to vyzerá že budem musieť upustiť od niektorých projektov, jednoducho urobiť malý krok dozadu, lepšie povedať zastaviť sa. Prečo? Je toho na mňa veľa ľudia. Psychycky by som to už určite nezvládol. Viete, buď robíte jednu vec dobre, druhú vec dobre, alebo obe oničom, alebo všetko nanič.

Keď doštudujem úspešne a keď budem mať chuť (o čom nepochybujem) tak sa veci rozbehnú. Verím tomu. Celá námaha určite nevyšla nazmar. Sedenie za knihami o Veľkej Morave a písaní prác pre tých a hen tých... nič nie je nadarmo aj keď sa to zdá. Len všetko závisí od nás ako vieme naložiť s tým čo sme dokázali.

Ale inak som rád za tento rok. Priniesol ovocie, história z môjho podania sa dostala von k ľuďom, viem že zrejme k tebe nie čo čítaš tento blog, všetko však má svoj čas. Verím, že som s ľudmi zasadil pevný strom, ktorého tohto ročné ovocie bola len prvá úroda. A tá budúca bude väčšia a ďalšia ešte väčšia. Krátkodobo som väčšinou taký pesimista, ale dlhodobo to vidím celkom fajn.

Tento rok mi priniesol v histórii prevratné zmeny. Bol však aj rok, ktorý ma vyčerpal psychycky. A teraz myslím že ozaj dosť. Nebola v tom len história ale aj iné okolnosti, ktoré na človeka doľahnú viac než si to niekto myslí. Ak si to tak vezmem, čaká ma vlastne ešte náročnejší rok, v tom prípade ak neobmedzím mimoškolskú aktivitu s históriou. Tu však obmedzím a vlastne všetko moje myslenie pôjde na školu. Aby som tú zvládol. Bude toho veľa, veľmi veľa, a niekedy neostáva nič iné len poriadne dúfať že to nejak musí ísť. Pretože pri človeku zohráva dôležitú úlohu súslednosť udalostí, šťastia, náhody a niekedy až potom vlastnej námahy.

 Blog
Komentuj
 fotka
armita  10. 1. 2010 15:45
...a ja stále čítam medzi riadkami

Luki , vieš...bude ako nebolo...asi tak ...

a navyše históriu si nenechaj nikým vziať... Vieš, že Ťa obdivujem a v budúcnosti ten projekt myslím vážne.

Si mi aj vzorom v mnohých veciach . Možno tie 2 týždne strávim teraz dosť podobne ako kedysi Ty...

...len sa drž a bojuj

a veci, ktoré nevyšli...hmm, možno k nim treba len dlhšiu cestu...
Napíš svoj komentár