S veľkým údivom však pozorujem, že dnešná spoločnosť nemá len spravodlivosť ako základný pilier, ale aj idealizmus. Moderný idealizmus z dielne amerického prezidenta Wilsona, Roosvelta a v súčasnosti Obamu. Raz povedal istý človek, dnes zabudnutý v dejinách Emil Stodola že idealizmus, idealizmus, idealizmus: v tomto znamení dialo sa preporodenie Slovákov pri uvedomení si svojej národnosti, v tomto znamení dialo sa ono aj u mojich vrstovníkov a u mňa, v tomto duchu usilovali sme sa potom všetci vplývať aj na svoje okolie.
Šírenie idealizmu je medzi nami a na niektorých sa úspešne lepí. Ja som tiež idealista. Verím v lepší svet, aj keď niekedy je veľmi ťažké pochopiť svet okolo mňa. V mene idealizmu verím že ak dačo chcem dosiahnuť, musí sa to podariť. V živote som mal rôzne prekážky, niektoré som preskočil a sú definitívne za mnou, iné ťahám pred seba, ale verím si. Že bude lepšie.
Ak by som neveril, potom by som sa začal topiť vo vlastných depresiách. Emil Stodola veril v lepšie Československo, veril v peknú slovenskú autonómiu – triezvu, mierumilovnú, nekonfliktnú. Veril, že nebude dlho trvať a maďarská iredenta skončí, sama sa zničí. Slovensko nakoniec sa odpútalo o Česka, a dnes aj maďarská iredenta nám spravodlivo mizne, ničí sa sama, lebo je zlom a zlo musí jednoducho zaniknúť. Namiesto iredenty prichádza spolupráca, zmiešané rodiny, strany, spolupráca, pokoj. Tak ako to Stodola chcel, tak sa to aj vyvíja.
Štefánik tiež veril, že Československo ako samostatný štát môže vzniknúť a ono nakoniec vzniklo.
Wilson chcel dať ľuďom na celom svete právo na sebaurčenie, slobodu v rozhodovaní. A vývoj za 100 rokov mu dáva za pravdu že postupne to ozaj ide. Demokracia síce nie je dokonalá, ale nič lepšie nepoznáme. A tá demokracia v mene Wilsonovho idealistického odkazu žije a šíri sa.
Archeológ Červinka začal kopať na stratenom Devíne v čase keď bolo Rakúsko-Uhorsko a odkrývať Veľkú Moravu nebolo príliš moc vhodné. A on to skúsil a bol úspešný. Vykopal na Devíne Veľkú Moravu! Nič ho nezastavilo.
A nič ani nás nemôže zastaviť. Ak chcem byť historik, musí robiť veľa pre to aby som ním bol. To veľa však nemôže byť bolesťou. To veľa musí byť mojou záuľbou, mojim presvedčením.
Ak chceš byť režisérkou, idealizmus ti povie to isté. Musíš si veriť, musíš režisérstvo milovať, musíš pracovať. V mene idealizmu Štefánika – veriť, milovať, pracovať. Často sme však osamotení. Okolo nás sa dejú veci ktoré prakticky nemôžeme ovplyvniť. Zoberú na režisérstvo možno niekoho kto to chce robiť menej ako ja. Kto má len peniaze, kto má možno len väčší vplyv. Kto sa tomu chce menej obetovať než ja. Idealizmus však nepozná prehry. Idealizmus je predsa spojený so spravodlivosťou v mene že pravda víťazí, že dobro existuje... Ak máš čisté svedomie, že tvoja práca bola férová, určite príde deň tvojho víťazstva.
Idealizmus je fantastická vec. Ak som idealista, tak každý deň mi je krásnym. Každý deň sa môžem usmievať nech sa deje čokoľvek. Úsmevom ide život ľahšie, pri úsmeve vznikalo Československo, pri úsmeve Wilson ho odobril, pri úsmeve dostávať dobré známky, pri úsmeve spoznávaš nových ľudí, nových kamarátov, nových priateľov. Pri úsmeve s nimi meníš svoje dejiny! Úsmev ti je navádzajúcou značkou k priateľom.
Štefánik ako idealista preto spoznal toľko ľudí, a pre toľkých bol nevšednou osobou. Mal charizmu lebo bol idealista. Nech mal akékoľvek dni, veril v sebe. Ľudí si priťahujeme svojou vlastnou povahou – svojim vnútrom. Ak z teba vyžaruje len dobro, dobro aj k tebe potom príde. Dobro sú tí tvoji kamaráti, na ktorých si tak dlho čakal. Dobro je to, keď máš sen o zlej minulosti na konci ktorej víťazí dobro. Dobro jednoducho musí zvíťaziť nad zlom. A je jedno či si to myslí moslim, kresťan, ateista. Vlastným dobrom vrazíš dýku do zla.
V znamení spravodlivosti a jej pravdy a dobra dokážeš dosiahnuť svoje sny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Vďaka za skvelý článok, ako vyšitý pre nedeľné ráno. Po jeho prečítaní som si uvedomil, že aj ja som idealista. Nielen preto, že verím v prerod seba na lepšieho človeka, ale aj preto, že čakám, kedy sa ľudstvo pretransformuje z ,,civilizácie smrti" na ,,civilizáciu lásky".
Nežijeme vari v dobe, keď sa to deje? Nebol vari 11.september, vojenské ťaženie v Iraku, teroristické útoky v Madride 2004 a Londýne 2005 definitívnou bodkou za krvavým besnením minulosti?
No čo povedať na súčasné nepokoje v Tunisku a Egypte, islamský fundamentalizmus a nekonečné nepokoje na Blízkom a Strednom Východe?
Asi len to, že ľudia nikdy nedokážu vybudovať raj na zemi, ako sa o to pokúšal komunizmus a iné utopické systémy, fungujúce len ne papieri.
A čo povedať na margo spravodlivosti? Stotožňujem sa s názorom Platóna, ktorý spravodlivosť spolu s miernosťou, odvahou a múdrosťou považoval za hlavné (kardinálne) čnosti, bez ktorých nedokáže prežiť plnohodnotný život žiadny človek a nemôže existovať žiadny štát. Nakoľko spravodlivosť určuje dať každému to, čo potrebuje, musí byť slepá, trestajúca a pravdivá. A preto musí byť základom každej demokracie.