V januári 1922 v istom časopise "Slovenský ľud" vyšiel nasledovný článok, ktorý stojí za menšie uváženie. Veľa z toho čo sa v ňom napísalo je celkom pre idealistu pravdivé a je mu vzorom na celý život. Tak idealisti, čítajte. Ale kto nie je idealista, radšej nech to nečíta.

Čo je to idealizmus? Je to duševné imanie, obraz hlboký a drahý, v ktorom veríme, dúfame, milujeme, v ktorom vidíme svoje sny uskutočnené, v ktorom vidíme ďalekú a neďalekú budúcnosť. Idealizmus je jeden z najvzácnejších darov, ktorým prezreteľnosť obdarila človeka.

Bez ideálov hynie duševne, ba i telesne jednotlivec, ale tým viacej bez ideálov hynú národy. Národ, jednotlivec, rastie mohutne len vtedy, ak má ideále.

Idealizmus hrá aj veľkú úlohu v dejinách nášho slovenského národa; v idealizme sotrvávajúc, v predstavách a očakávaniach na lepšiu budúcnosť žili, verili a trvali naši predkovania. A hľa nesklamali sa; keď aj oni nie, ale my, ich potomkovia žijeme v tom, o čom oni snívali, na čo svoje ideále prechovávali.

Idealizmus je najkrásnejším údelom človeka. V idealizme nachádza človek úľavu svojej duše, v ňom sa môže povzniesť vysoko nad všednosť dní a zaletieť k cieľu svojich služieb; v idealizme môže dôjsť k splneniu svojich duševných radostí...

Kto nemá ideálov, je akoby mŕtvym, lebo nevie, aký je krásny život a jak je sladko žiť. S chuťou kráčajme za svojimi ideálmi. Buďme smelí vytrvanliví a neohrožení v každom spravodlivom a dobrom podujatí. Ak sa stretneme s nezdarom, pomyslime si, ze alebo v tom nemáme žiadnej viny a tak čas isto rozhodne v náš prospech, alebo keď aj spoznáme, že nedobre sme konali a sami chybu zavinili, nech nám je to školou pre budúcnosť a potom je potrebné takýchto chýb sa vyvarovať.

Teda smelo vopred so svojimi ideálmi, ktoré nech nás nikdy neopúšťajú.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
munchausen  14. 3. 2011 14:52
Len škoda, že ideály Slovákov ostávali dlho nenaplnené. Ani po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, ani v prvej ČSR, ani za socializmu (Slovenský štát nespomínam, ten trval len krátko a padal naňho tieň Tretej ríše, neskôr vojny) neboli naše túžby po svojbytnosti naplnené.



Ktovie, ako budú raz historici hodnotiť toto obdobie. Možno budú kriticky poukazovať na absurdnosť súčasných politických pomerov.



No bez idealizmu (s ktorou spájam aj nádej v lepšiu budúcnosť) by sme nikdy neboli tam, kde sme dnes.



No ideál dokonalého štátu (či už podľa Platóna - Ústava, Augustína - De civitate Dei, alebo Thomasa Moora - Utópia, Karola Marxa - Manifest komunistickej strany)nemôže byť nikdy dosiahnuteľný. A to je na idealizme to dôležité: ak by bol štát/vec/človek, aký si vysnívame dosiahnuteľný, už by nebol dokonalý a ideálny.
Napíš svoj komentár