Mám to za sebou. Školu. Bakalára. Tri roky. Tri úspešné, emotívne, napäté, vyčerpávajúce, pracovné tri roky. Tri roky dobrodružstva. Áno, tak nazývam moje štúdium histórie. Ja si to volám ako jedno veľké dobrodružstvo. Posledné tri roky sú však v mojom živote rokmi, kedy som začal naplno využívať to čo študujem. Neboli to tri zabité roky, ale tri plnohodnotné roky. Stali sa aj neuveriteľné veci. Nečakal som že po postupnom uverejňovaní mojich historických blogov na SME to príde tak ďaleko ako prišlo. Hovoril som si veď, to je len také písanie o slovenskej histórii. Taká zábava. Lenže zábava často prerastá do vážnych vecí. Ako vlastne funguje zábava a škola dokopy?
Keď začnete meniť teóriu na prax. Keď za to nečakáte nič. Keď to robíte len tak z nudy, ale pri tom z chuti. Vtedy tento beh na dlhú trať sa postupne mení na niečo nečakané. Ak to zhodnotím po dvoch rokoch písania blogov, tak sa mi podarilo presadiť do SME článok o zabudnutých veľkomoravských hradiskách. (Nikdy nezabudnem na pocit keď si idem kúpiť noviny do stánku a nájdem si tam svoju prácu).
A potom sa to rozbehlo. Kontakty na televíziu, kde som sa zahral na scenáristu, teda, budem presný, písal som im podklady na scenáre o historických lokalitách v BA. Popri tom OZ Politeia. A naposledy.. hrám sa na novinára...do Ukrajiny prúdia moje písmená.
Je to však o známostiach. Sám človek nič nedokáže.
Revolúcia však nebola len o tomto. Urobiť školu. Ďalšia časť.
A zmeniť sa! Charakterom. Uf ťažké, ešte na tom robím a zrejme ešte dlho na tom budem robiť. Sem však patrí vnútro človeka. Zmeniť myslenie. Vedieť potlačiť fungovanie podvedomia, vedieť ho predbehnúť v dôležitých situáciách. Toto je kľúčové čo treba vyriešiť.
Popravde, všetko to stojí veľa sily. Všetko. Ale neberiem na to nejak ohľad. Tak ako neberiem ohľad na to koľko strán má byť v bakalárke. 30? Kašlem na číslo som si povedal! Keď výskum mi ide do 62 strán tak čo?! A prešlo mi to. Spravodlivosť existuje! Aspoň v mojom živote v tej škole. Aspoň že tam. Zatiaľ.
Ide sa ďalej. Jedna etapa v živote za mnou. Ďalšia predo mnou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tatianka
31. 5.mája 2010 20:48
teším sa s tebou, že sa ti darí
Napíš svoj komentár