Tuto prírodu sa snažím chápať milovaním.
Páči sa mi to ticho lužných lesov,
Počuť šumieť čisté listy,
Kde-tu vtáčíka miestnych brehov,
Byť si svojim šťastím vtedy istý!
Milujem ta rieka Morava,
Kto sa tebe vyrovná?
Možno len tá panenská Orava.
Je krásny jarný deň,
Slnko ma páli na tvári
Teba Morava cítim na dlani,
Si tu ty a opäť ja len.
Chcem tvoju večnú silu,
Túžim objať tvoje stromy,
Zničiť všetky svoje pohromy,
Stratiť navždy depresiu hnilú.
Môj idealizmus - tvoja sila
Príde deň s pravdou čo zvíťazí
Všetci zlí ľudia sa mýlia
Všetkých troch nás to hore odrazí.
Premýšľam nad Tebou od rána,
Milujem Ťa moja Morava.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ten začiatok mi pripomínal úryvok z diela Básnik a žena od Smreka, ktorý som kedysi čítal (niečo o letnej láske na vode).
No potom neskôr už to prechádzalo do prírodnej lyriky (zmienka o Orave vo mne rezonovala spomienky na Hájnikovu ženu). Macte!
No v modernej próze sa využíva často písanie bez interpunkcie. Mohol si ju vynechať aj Ty, myslím, že v takejto básni interpunkčné znamienka pôsobia troška rušivo.