takze...vcera som sa strasne nudila tak som si sadla do parku na lavicku a rozmyslala nad zivotom...vzdy to robim ked sedim sama na lavicke...rozmyslala som ze ako sa asi citia ludia par minut/hodin pred smrtou...proste ked uz vedia ze bude koniec...nic ma nenapadlo ale podla mna to musi byt hrozne spomiinat na tych vsetkych ludi ktorych mali radi a teras uz ich nikdy neuvidia proste je hrozne vediet ze tu sme skoncili...potom ma napadlo ze na co je vlastne zivot ked ma koncit smrtou...tiez ma nic nenapadlo ale co mame vlastne s toho ze sa nazime citit dobre ked aj tak zomrieme a nic z toho nemame...? ? Neznasam rozmyslanie nad takymito vecami ale dost ma to chytilo vcera tak som sa rozhodla to sem napisat...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
etelnair  13. 7. 2009 13:59
lol ze nic ma nenapadlo =D
Napíš svoj komentár