„Dobrý deň, sme z-“
„-viem. Čo potrebujete?“
„Máme vraždu a žena obete si vyžiadala vás. Jej kamarátka vás vychválila do nebies.“
Zagúľam očami. „Tak, chlapi, poďme na to.“
Cestou k žene mi povedia podrobnosti o prípade.
„Ženu ste preverili?“
„Samozrejme. Je čistá.“
Iste, pomyslím si.
Tak ako väčšinou v mojich prípadoch, zastavíme pri luxusnej vile.
Kolega zazvoní pri bráne, ozve ženský hlas, predstaví nás a ideme dnu.
Čakáme pri dverách, ktoré nám otvorí celkom, ako sa vraví, jebaňa, a vedľa nej stojí mladý chlapík.
Jebaňa si dvoch policajtov veľmi nevšíma a podáva mi ruku. „Zdravím vás, pán Karkínos. Som Beáta Taferková a som nesmierne rada, že ste prišli.“
„Teší ma.“ Aj ja som rád, že som prišiel. Potrebujem zaplatiť energie.
Ideme dnu. Ponúka nás kdejakými sračkami, typu káva, čaj, voda alebo minerálka. Kolegovia si dajú vodu a ja si dám niečo ostrejšie. Ako vždy.
Ten chlapík, ktorý nás vítal ksichtom nasratého homofóba, ktorého znásilnil,i dostal rozkaz od pani domácej, aby nám doniesol nápoje.
„Vy ste naozaj Grék?“
Tá otázka nás všetkých prekvapila. Hlavne mňa.
„Áno. Prečo? Páči sa Vám, keď máte v sebe to, čo stálo za zrodom demokracie?“
Kyslo sa usmiala a sadla si na kreslo. Kolegovia sa pousmiali a ja som sa stiahol, vytiahol som si zápisník s atramentovým perom, oprel som o kozub a čakal na ten zdrvujúci príbeh.
Kolegovia začali pokladať otázky. Kedy? Prečo? A medzi odpoveďami zakomponovala pár osobných sračiek. „Dúfam, že je v poriadku...Neviem. Vážne, neviem prečo mi nedal vedieť.“
Po prvých piatich minútach, keď nepovedala nič pre mňa zaujímavé, som si skryl náčinie do prsnej tašky a prechádzal sa po dome.
Odpovedala policajtom a stále som cítil jej pohľad.
Po dvoch minútach som sa vrátil na späť a všimol som si svoj nápoj na stole.
Zobral som si ho a vychutnal som si ho.
Pozeral som sa na Beátu a Beáta na mňa.
„Vás nezaujíma môj manžel?“
Predstierala rozhorčenie.
„Zaujíma.“
„Tak prečo...tak prečo, si nerobíte poznámky, alebo niečo... také“
„Lebo preto, lebo preto, všetko mám v tu hlave.“
„Je vám moja sestra na smiech?“ povedal pomedzi zuby čašník.
„Vôbec nie. A poprosím si ešte jeden.“ Hodil som pohárik.
„Viete, neviem, čo budem robiť, bez mojej lásky.“ Navrela jej žila na čele a potiahla do seba sople.
„Pôjdete pracovať.“
„Prosím!“
Prišiel čašník, brat a položil pohár na stôl.
„Vy si myslíte, že som nejaká posraná zlatokopka! To si myslíte?! Ja som tvrdo pracovala, aby som bola tam kde teraz som!“
„A kde pracujete?“
„Som manažérka v StavHope je to firma, ktorá patri medzi tie-“
„-ktoré vlastný Váš manžel?“
„Tss. To je neskutočné! Vy ste neskutočný! Ja som tvrdo pracovala, aby som bola tam kde teraz som! Musela som sa obracať a naháňať za skúsenosťami!“
Odpijem si z nápoja. Ten hajzel to riedil s vodou.
„Na to ako si mladá, si tie skúsenosti musela už naháňať hraním Zoo Tycoona.“
„Prečo mi neveríte?“
„Už len z princípu neverím ženám, ktoré sa ako dvadsaťročné vydávali z lásky
s mužom o dvadsať rokov starším. Môže byť?“
Stíchla a rozplakala sa.
A plakala dlho.
Kolegovi som povedal, nech vypýta mená kolegov z firmy. Ona nevie nič. Šiel som von a počkal v aute.
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
15. 9.sept. 2014 17:41
pochybujem, ze hentakeho drzana by uz davno nikto neprepustil
Napíš svoj komentár