Ako som stretla môjho krásneho pankáčského pózera s vypratými ponožkami

16.7.2013 utorok

Potrebovala som niekde vypadnúť z domu. Každodenná rutina - vstať, osprchovať sa (rada smrdím ako piča pani Bezdomova), najesť sa(aj keď žijem zo svojej prijebanosti), na facebooku zistiť kto by z (450 priateľov) išiel von počúvať moje pičoviny, prípadne obvolať kamarátov, ktorých je asi sedem, byť vonku (trepať kraviny), prísť domov (našťastie ta izba je dosť veľká 17 metrov štvorcových) a opäť sedieť do tretej rána na fb - ma omrzela. Prišla zaujímavá ponuka cez ten prijebaný Facebook od najlepšieho kamaráta (na facebooku ich mám 100) . Vlastne od jeho mamy. Z práce , s jej kolegyňami a ich deťmi išli na výlet. Do Slovenského raja. Kamaráta tak napadlo, že by som mohla ísť s ním, keďže do tábora nepôjdem, lebo presne v ten termín vychádzala svadba, dokonca na poly španielská, a ja samozrejme na svadbe nesmiem chýbať(Lebo som piča, ktorej sa točí celý svet, všakže?). Tak keď aspoň nie tábor, tak jednodňový výlet. Súhlasila som. Mamka jasnačka, že dovolila ona mi nič nezakáže ani nechránený anál s jej tatkom. Bola rada keď vypadnem z domu.

V pondelok, keď som prišla večer domov, nastavila som si budík na piatu, lebo o šiestej nám išiel vlak z našej dediny(celú dedinu mam na Facebooku) a potom prestúpiť v Košiciach na vlak smerujúci do Vydrníka.

Utorok ráno mi zvonil budík. Vstala som aj keď sa mi veľmi nechcelo. Rozmýšľala som že vôbec nepôjdem, ale už to odmietnúť by bolo neskoro. Na rýchlo som sa obliekla, umyla(aj keď som fajnovo smrdela a voňalo mi to, škoda), namaľovala, zbalila si do tašky kraťasy, mikinu, peňaženku, v ktorej mi tatko dal polovičku svojej výplaty na, ktorú musel byť v práci 275 hodín, a samozrejme slúchatka, predsa mám svoje nálady, a nemusím počúvať každú pičku. Vybrala som sa z domu keď bolo okolo 5:45. Tichá dedina. Väčšina ľudí ešte spala. Na vlakovú stanicu som dorazila pred šiestou. Tam som objala kamaráta (Som proste klasa, obíjam všetko. Ľudí, zvieratá, mŕtvoly, injekčné striekačky), pozdravila jeho mater a už vtedy prišiel vlak. Nastúpili sme a zviezli sme sa do Košíc. (Aká som bola šťastná. Musela som napísať status, len bohužial nešiel mi net. Pičeeeeeeeeeee)

Na vlakovej stanici sme išli do priestoru pre zamestnancov. Robila tam kamarátova mama.(Aké mám ja známosti, čo do piče? Závidíš? Tak závid.) Preto sme cestovali na výlet vlakom. Boli sme tam prví. (Ja som všade prvá, lebo som piča) Postupne prichádzali kolegyne s deťmi. Všetci mali veľké ruksaky, (ja som kabelku) turistické topánky(ja som mala žabky) a športové oblečenie(sukňa a tričéénko).

Nastúpili sme do vlaku. My – deti (mám štrnásť, za chvíľu 15), ako nás nazývali dospelí sme sedeli v dvoch štvormiestnych sedačkách. V ušiach mi hrala moja obľúbená hudba. O pár minút vlak zastal v dedine ktorej názov si nepamätám a pristúpil k nám jeden chlapec. Vtedy sme už boli kompletná zostava. Zaujal ma na prvý pohľad. Mal čierne tričko s červeným nápisom "Punks not dead" (OOOOO summer Wine ), vlasy dlhšie, také skoro po plecia hnedej farby, náhrdelník z drevených korálikov okolo krku, džínsy a na nohách červeno - čierne kanady.(Ježkovi oči, kanady.) Mal ich predovšetkým kvôli túre. (Niečo mi tam dole začalo vlhnúť. No dievča asi som dostala vaginálnú mikózu, ktorá sa teraz prejavila. To som si pomyslela, aby ste vedeli, že viem premýšlať, aj bez toho aby niekto počúval.)


Celý čas cestou tam sedel vo vlaku s dospelákmi. Dospelí pili pálenku, mali ich tam zopár fľašiek, a pil aj on (Bože aj ja som chcela). Preto som bola v tom že má osemnásť, lebo dospelým to tvrdil a tak mu dali aj napiť sa z pálenky.


Keď sme vystúpili vo Vydrníku z vlaku, išli sme ešte asi kilometer, kým sme sa dostali na začiatok Slovenského raja, do Podlesku. Tam sme si urobili zastávku pred túrou. Ja som sedela na lavičke pri kamarátovi a jeho sestre. Vtedy ten chlapec ponúkal každému perníčky. Tajne som dúfala nech príde aj za nami.(Tak som si nenápadne poškrábala frndu, škatuľu, proste PIČU. Rukami nejako páchla. Bolo to asi zmenou prostredia.)

Prišiel.
-Daj si. - ponúkol ma
-Nie, ďakujm. - odmietla som, aby som nevyzerala ako nenažratá piča
-Nerob píčoviny a daj si. -
No dobre, zobrala som si jeden.

Toto bol prvý náš rozhovor. (Bože, ja som prvý krá komunikovala s tričkom Punks not Dead. Miluje ťa ma)

Kamoš mi povedal. –Nevyzerá na osemnásť. Hlas nemá taký, ešte mutuje. Nič nemá na osemnásť –
- Máš pravdu, nič nemá na osemnásť.-

Vtedy sme sa začali rehotať. Aj ja som si až potom uvedomila čo som vlastne povedala. Kamarátova sestra sa čudovala z čoho sa tak smejeme.
„Ale ja mám niečo na osemnásť chyť sa ma tu.“ Chytil mi ruku a položil si ju na svoj svojho udenáča. Bože cítili Penis. Pozrela som na mobil či funguje internet, chcela som napísať status.
Vtedy sme sa začali rehotať. Aj ja som si až potom uvedomila čo som vlastne povedala. Kamarátova sestra sa čudovala z čoho sa tak smejeme.

Celú túru som bola ticho, s nikým som dokopy nič neprehovorila.(Strašne ma to sralo) Iba s kamošom zopár viet. Celý ten čas som chcela aby si ma už konečne Dominik (ten kokotko s perníkmi, pred ktorým som si poškrábala šušulu) všimol. A hovno
Keď sme vyšli po dvoch, troch hodinách konečne na kopec hore, som to už úplne vzdala a začala ľutovať že som sem išla.(A tak som chcela napísať ďalší status.) Nie kvôli chodeniu po drevených rebríkoch a potoku, ale kvôli tomu že sa so mnou nikto nebaví a že sa cítim byť úplne sama.(Sama samučičká. Asi niesom taká hviezda aká som v dedzine.) Povedala som si: zlezieme dolu, sadnem do vlaku, dám slúchatka do uší a vypnem okolitý svet a nejak sa pokúsim prežiť. (Bože! Chce, byť doma Facebooku)

Tak sme zišli do polky kopcu. Všetci sa zastavili v krčme. Dali si tam pivo, halušky, hranolky, kofolu, nanuky. Všetko čo prišlo. Ja som si kúpila keks Mäta a jahodovo rebarborovú bonaqu. Sadla som si oproti kamošovi a sledovala som ako si fúka guláš z ktorého sa parilo.

Pýtam sa ho : - Nezájdeme dakde do zadu na cigu? Vieš lebo ako si mi nie je dobre po psychickej stránke - Mala som skryté kamarátkine cigaretky, ktoré mi dala na postráženie deň pred tým. Chcela som si zapáliť, aj napriek tomu že už nefajčím druhý krát pred mesiacom som bola tuhá fajčiarka, 5 cigariet za deň. A potom ďalší deň som s tým chcela seknúť, dostavili sa abstinenčné príznaky a .a a prostě bolo to napiču, ale som šikovná kurva, ktorá všetko zvládne. Prešli okolo Dominika a nič.
Drzánko jeden. Zmenila som na neho názor. Nezaujíma sa o mňa, nepozrel sa ešte na mňa. Je to obyčajný namyslený, namyslený, namyslený punker. Aj keď je iný, štýlovo ako väčšina chalanov, je drzý a namyslený. Hrdo, so vzdvihnutou hlavou som okolo neho prešla. (Som ja ale Hérečka. Piče, mamka musí byť na mňa pyšná, keď to číta.)
Pokračovanie bude zajtra, lebo ma svrbí piča ostošeť. Normálne muchy mi tam pristávajú. Bzzzzzz

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu