Běda kuchaři, který v prvních okamžicích přípravy burgu věří, že zákazník si ten hmyz nevšimne!

Prišli sme sa najesť. Ja a moja slečna, ktorá sa podobá na herečku Chloe Moretz a ešte je k tomu v znamení leva. Čo si viac baran môže priať, že? Šli sme do tej pičiarne, pardon burgrárne, aj napriek menším ztravotným problémom, ktoré sa mi vyskytli po zjedení jednej ich sračky. Tri dni som mal tak smrdľavé prdy, že susedia zavolali na mňa policajtov, so slovami, že isto tam mám nejakú mrtvolu, lebo už tri dni ide z toho byt neznesiteľný smrad. Nakoniec všetko dobre dopadlo.

Ako som sa s mojou levicou zoznámil? V kníhkupectve, kde som sa jej spýtal, či náhodou nemajú knihu Neuromancer od Williama Gibsona. Nemali. A ako to býva, dali sme sa do reči a už to šlo a šlo.

Objednali sme si burger a pri čakaní sme sa na seba pozerali. Obdivoval som na nej jej pery a čo ona mne?  To veru neviem.

„Už sa nám to nesie,“ povedal som a usmieval som sa na tú slečnu, ktorá niesla našu objednávku.

„Dobrú chuť prajem,“ povedala brigádnička

„Ďakujeme,“ povedali sme spoločne.

Ešte raz som sa na moju Chloe pozrel, keď mi zrak padol na jej burger. Niečo sa jej tam hýbalo.

„Stop. Nejedz. Polož to na tanier.“

Chytil som vrchnú časť pečiva a vybral to.

„Bože, to čo je? Čo budeme robiť?“ opýtala sa ma.

„Reklamovať jedlo, nie? Veď keď ty, ako spotrebiteľ zistíš, že vec má vadu, nemáš vec ďalej používať, ale si povinná bez zbytočného odkladu uplatniť reklamáciu u predávajúceho. A navyše prevádzkovateľ tejto sračky má povinnosť najmä poskytovať služby v bežnej kvalite, správne účtovať ceny a zabezpečovať hygienické podmienky pri poskytovaní služieb. Ale toto by sme chceli veľa od tejto slovenskej chrapače. Idem to vybaviť.“

Kohútim krokom som sa vybral k baru a cestou som pustil von na prechádzku jednu moju osobnosť, ktorá vie riešiť takéto menšie problémy. Tá osobnosť vznikla, a to každý vie, ako obranný mechanizmus, z jedenej mojej traumy a to je reklamácia. Sťažnosť, že je niečo napiču. Prečo sa musia ku mne tak správať? Prečo si myslia, že môžu so mnou takto vyjebávať? 

„Servus stará, zavolaj mi kuchára, dobre?“

„Máte s niečím problém?“

„Zavolaj mi kuchára.“

„Erik! Erik! Môžeš, prosím ťa, prísť?!“ kričala a stále sa mňa dívala.

„Nezazeraj po mne, dobre? “

„Nooo.“ Ozval sa kuchár medzi dverami a pomaly kráčal k baru.

Oprel sa sa jedným lakťom o bar a druhú ruku som si dal v bok. „Pozri sa do toho burgu, dobre? Čo tam vidíš?“

„Nič, Ja tam nič nevidím.“ Videl som, že to ma na háku. 

„Nie?“

Stále som sa lakťom opieral o bar a v druhej ruke medzi palcom a ukázovakom som držal ten hmyz. „Vieš, čo je toto? Toto je Májka fialová, po latinsky Meloe violaceus, je to chrobák ako si si všimol, a je z čeľade májkovitých.“ Hmyz som hodil naspäť kde patril. Do burgu. „A vieš, čo stane s človekom, keď tento hmyz rozkúše v ústach? Z kĺbov tieto malé svine vylučujú jedovatú sračku, z ktorej vypadávajú zuby a opúcha pravá strana tváre.“

Kuchár sa na mňa neveriacky pozeral. Už-už sa šiel niečo spýtať, keď mi ruka vyletela a vrazila do pravej strany jeho tváre. Kuchár sa zložil na zem a ešte zhodil pár tanierov.

 Blog

4 6 2 0 3

Komentuj

16 komentov k blogu