„Bože, vidíš toho kokota?“
„Vidím,“ povie a odpije si z kofoly. „Chcela by si ísť niekam preč?“
„Už máme objednané-“
„-necháme si to zabaliť. Lebo už ma nebaví sa pozerať na toho...boha, teraz mu padol kus rezňa na zem.“
„Prasiak!“
„Neotáčaj sa!“
Z kuchyne vyšla mladá čašníčka a v rukách niesla ich objednané jedlo. Až keď zastavila pri ich stole, si Lukáš uvedomil, že je to žiačka odbornej školy a ona tu len praxuje.
„Prosím vás, mohli by ste tomu chlapíkovi vysvetliť, že mi je nepríjemné, keď sa na mňa pozerá.“
Odišla o dva stoly ďalej. Naklonila s k chlapíkov, zopakovala Lukášovu sťažnosť, ale Starý jedol, pozeral ďalej. Čašníka sa vystrela, pozrela na
Lukáša, mykla plecami a zašla za pult.
„Tak dobrú chuť,“ povedala Miša a dala si prvé sústo. Bolo jej jedno, či si obalí
papuľu. „Boha, veď to vôbec nie je slané.“
„Dobrú chuť.“ Lukášovi sa jedlo zdalo dosť slané, lebo Miša presvedčila, aby si dal ten sračkový plesnivý syr.
Po pár chvíľach hodil príbor na tanier a oprel sa. „Kurva, to sa takto nedá jesť, keď ti niekto čumí do huby.“
„Bože, tak si sadni vedľa mňa a nechaj ma už v pokoji najesť!“
„Tam ho zase uvidím,“ otočil sa ukázal na čierny odraz televízie, ktorá visela nad vstupnými dverami.
„Tak choď za ním a vybav si to s ním. Chcem sa už najesť.“
„Fajn!“
Vystúpil z boxu a vybral za chlapíkom.
„Poznáme sa?!“
Keď sa Lukáš ocitol blízko stola, starý ho zdrapil a hodil na stôl. Čašníčka vybehla spoza pultu a Miša s plnými ústami sa snažila vyjsť z boxu.
Starý dvihol hlavu a pozrel sa na Mišu. Čašníčka medzí tým do boja povolala, všetkých z kuchyne. Boli traja . Jeden mal v ruke varechu, druhý strúhadlo, z ktorého ešte padal syr a tretí mal v ruke pizzový tanier.
„Miška... Miška to som ja!“
Miša sa zastavila a Lukáš zacítil, že Starého zovretie povoľuje. Využil príležitosť a vrazil ho medzi nohy.
Starý sa sklátil na zem, čašníčka s bielou armádou nevedela, čo má robiť a
Lukáš s Mišou zakričali, že za desať minút prídu a chce, aby mali jedli zabalené.
„Nechápem tomu? Čo to bolo?“
Sedeli v obývačke a jedli z obalu.
„Poznala som ho,“ povedala potichu Miša.
„Ako poznala?“ Lukáš si odpil z ochutenej Baldovskej.
„Bol, alebo ešte je exorcita.“
„No kurva! Ale inak som ležal na jeho stole, smrdel ako mŕtvola. A to vieš odkiaľ, že bol exorcista?“
„Lebo vykonával exorcizmus na mojej babke, ale to som mala desať alebo jedenásť rokov.“
„A čo chcel teraz po desiatich rokoch od teba?“
„Keby ho nebuchneš do gulí, tak sa to dozviem.“
„Ja som sa iba bránil, preboha!“
„Dobre, chápem to.“
„Tak vyskúšaj zavolať vašim domov, či je všetko v poriadku. A toto je naposledy, čo budem jesť niečo s tým nechutným plesnivým syrom.“
Miša ho nepočúvala, lebo sústredila na Túúút-túúút-túúút.
Lukáš medzi tým zobral prázdne krabice a hodil v ich v kuchyni do koša. Nalial si čistej vody, pijúc sa pozeral von oknom. Na ceste si všimol chlapíka ako im pozerá do okna.
Vrátil sa späť k Miške, tá sedela ako na ihlách, nadýchla a v tom niekto niekto zazvonil
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
jimmycrow
10. 1.januára 2014 23:13
Kde je pokračovanie?!
Napíš svoj komentár