So mnou sme štyria.
Petronela, dvadsaťročná Horno Bystrická kunda, v ktorej vetách sa aj sedemkrát objaví: „Vieš, ako... Vieš, vieš vieš,“ Počas prestávky neustále pindá na svoju mater, lebo Nelka chce spať desať hodín, ale mamička má tu drzosť ju zobudiť po deviatich hodinách a tridsiatich minútach spánku. A keď ju nikto nepočúva, tak sa sedí sfučaná, zle vylízaná lesba.
Počas roboty stále ku mne odbieha a o všetkom ma poučuje. Predo mnou sa prezentuje, ako najlepšia a najskúsenejšia pracovníčka a samozrejme pozná všetky drby.
Nela mi pripomína jednu moju ex kolegyňu, karieristku z potravín, ktoré patria pod Nemeckú sieť obchodných domov. Stalo sa to pred rokom. Bolo krátko pred desiatou hodinou. Čiže sme mali zatvárať. Pulty boli poloprázdne a nič nové som tam nedokladal.
Prišla ku mne mladá piča, čo bola v mestskej televízií ako spieva spiacim dôchodcom, a tá hviezda chcela odo mňa dvadsať deka nejakej nátierky.
Z tácky, na ktorej bola tá sračka položená som do plastovej mysy najebal päťnásť dekov. Bohužiaľ, viacej nemám a a kvôli piatim dekom, ktoré aj tak vyhodí, nebudem otvárať celý kilový sáčok.
Zabalil som jej to, nalepil cenovku a podal.
Čumí na mňa.
„Ale ja som chcela dvadsať dekov, nie pätnásť.“ Vraví speváčka.
Pozriem sa striedavo na tácku a na jej ksicht.
Začínam chytať nervy.
Príde kolegyňa. „Mal si sa spýtať, či môže byť pätnásť dekov.“
Zúžim oči, stisnem pery a mám chuť obom pičam, ktoré sa na seba usmievajú, takú najebať, že sa im začne menopauza. Kurvy.
Dominika, dvadsaťjedenročná slečna. Krásavica, kamarátka s každým. Slniečko celej výrobnej haly. Štyridsiatnici, ktorí si myslia že majú dvadsať sa jej vtierajú a robia všetko, o čo ich poprosí. Veľmi sa podobá na moju bývalú... bývalú spolužiačku, dyslektička a dysgrafička, ktorá okrem svojej tuctovej krásy nemala nič. V hlave mala obsah TOITOI-ky po Pohode.
Michal, deveťnásťročný chalan, milujúci tie neopunkové kokotiny. Všimol som si, že každý je s ním kamarát a kamarátky ho podpichujú. A príde mi to akoby sa mu vtierali. Počas obeda som sa dozvedel, že za ním stojí pár vyššie postavených firemných sráčov, ktorý mu budú kryť chrbát a samozrejme, že si môže chodiť do roboty aj o desať minút neskôr.
Celkom mladý kolektív, nie ?
Jana, najstarší člen môjho nového tímu. Má niečo cez štyridsať a moji mladí kolegovia si robia piču z nej slovných skomolenín. (Caffa Latta, Ušiel ma autobus.) Ale miestami to niekedy kurevsky preháňajú. A ešte si robia srandu z jej chlastania. Celkom dosť veľa znesie.
A potom som tu ja. Nasraný sráč, dvadsaťdva ročný baran milujúci creampie, tri mesiace jediaci Anglické raňajky, s prekrásne tvarovaným žaluďom, žiaden žaľuď ako tenisák, mladý muž, o ktorom budú hovoriť, že takého chalana ako ja ešte nikdy nespoznali. A to mi vraveli po čase vždy, keď som počas svojho pobytu v školskom systéme štyrikrát menil kolektív.
Ale pred tým než sa stanem posledným, popredným, prepitým slovenským autorom, musím si prejsť pár „sračkami.“
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
samtord
7. 9.sept. 2014 20:03
NIČ?
2
Napíš svoj komentár