„Milujem raňajky,“ zahúkala. Karolína sa zasmiala. „Môžem ešte niečo pre teba urobiť?“
„Nie, zlatko, ďakujem,“ odvetila s úsmevom. „No je to od teba milé, že si sa
spýtala.“
Ostalo ticho.
„Vravím, že je to od teba milé, že si sa spýtala.“
„A čo? Musím odpovedať na každú pičovinu, čo vyletí z tvojej nechutnej chrápy? A nevolaj ma zlatko, ty piča!“
„Ako ťa teda mám volať?“
„Neviem, ty piča! Ale slovo zlatko už nechcem počuť, jasné!.“ Nadýchla sa a povedala: „Ak dovolíš musím sa ešte postarať o tvojich rozmaznaných súrodencov.“
„Máme sendič so slaninou?“
„Choď sa pozrieť!“
Vybehla z izby z do kuchyne. Nevedela, čo si má vybrať a začala panikáriť.
Výber jedla totiž je pre ňu zložitý proces. Bojí sa, že praženica bude studená, tvrdá alebo opľutá.
Nakoniec si vybrala udenáča.
XXX
Vendelín sedel vedľa Karolíny a robil si o ňu starosti. Čakal ju pred vilou v aute a fajčil jednu cigaretu od druhej.
„Čo ti je?“
„Tá malá piča, mi lezie na nervy,“ povedala Kaja odpila si z nerezovej ploskačky.
„Neboj sa spolu to vyriešime.“
„A ako, prosím ťa? Som z tej mladej piče zúfalá.“
„Mohol by som ju znásilniť. Vraj to je pre ženu do životná trauma.“
„No niečo na tom bude.“
XXX
(Po troch dňoch Vendelín, nechá najebanú Karolínu spať na námestí pri buste nejakého spisovateľa, keď uvidí tú malú piču ako sa tacká.)
„Prosím ťa, počkaj. Karolína ťa potrebuje.“
Nemotorne sa o otočila. „Ja žiadnu Karinu nepoznám.“
„Karolína. Ja som Vendelín, Venďo.“ Nastrčil jej ruku.
„Aha. No ja som Sára.“
„Sára? Pekné meno.“
„ďakujem.“ Usmiala sa a dotkla sa ho pleca. Cítil z nej alkohol a možno žlč.
„Vieš, čo tvoje meno znamená v starogréčtine?“
„Tak to veru neviem.“
„Získaš všetko, čo chceš, ale nebudeš mať žiadnu rodinu, ani priateľov.“
„Ale nehovor,“ povedala a pristúpila k nemu. „Nechcel by si, aby som sa s tebou pohrala.“
Usmial sa a penis mu stvrdol. Malý Vendelín bol nachystaný kopulovať, za
všetky ciciny na svete.
Rozpla mu nohavice a vytiahla penis, ktorý si vrazila do usť, až do pažeráka.
Po pár minútach sa ozvala, celá brada sa jej leskla od slín. „Čo je ? Nerobím to dobre?“
„Jedine, čo robíš dobre je to, že polievaš kvetiny svojimi slinami.“
„Ty kokot, nevďačný!“
„Nie, tak som to nemyslel.“ Schmatol ju k sebe a rozpol jej nohavice. Ruku jej vrazil medzi nohy a na končekoch prstov zacítil, to, čo mu sa vraví svätá voda pre čuráky.
Vrazil jej ho do nej a prirážal. Plieskanie sa ozývalo celým mestom.
Schmatol ju pod krk. Usmievala sa a ešte besnejšie začal do nej vrážať.
Zacítila fekálie.
Sára si až neskôr uvedomila, že ten debil ju škrtí a nešuká ju do vagíny, ale do riti.
Snažila sa vyslobodiť, chytala ju panika, ale nie ako tá, ktorú dostáva, keď si nevie vybrať jedlo a šaty. Strácala cit v končekoch prstov, ruky a nohy jej oťažievali. Počula niečo o krémovom koláče. Krémový koláč, pred očami videla hviezdičky a na koniec ju pohltila tma.
Venďo vykríkol. Dal to do nej. Všetko dal do nej, ani si neuvedomil, že posledné tri vpichy, boli mŕtvé vpichy.
Poučenie: Nikdy nešukaj s človekom, ktorý sa pozná s človekom ktorý ťa neznáša.
Skutočný príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
4
neľúbim tvoje kokoty, piče a fekálie...napíš niečo nevinné a milé!
5
Tieto úchylné poviedky so šťastným koncom sú síce na nedeľné čítanie silnejšie ale nápad kamaárt, nápad sa cení
Napíš svoj komentár
keď ma druhí nenávidia brácho to ma teší. Nadávajte,ďalej riešte ma to tu ja chcem vtedy viem že sa mi darí to tu ja potrebujem. Keď ma nenávidiš nezabúdaj idem hore robíš mi tým reklamu,predaj a zvyšuješ mi moje skóre. Je to choré je to tak