Mŕtvy "rybár" a pár kopancov a úderov do hlavy.

Riaditeľ školy sedel na rybách a z diaľky ho nenápadne sledovali osemnásť ročný chlapci.

Vyšli z kríkov a kráčali k nemu, zbehli dole hrádzou. Pes, ktorý verne chránil svojho pána, začal štekať.

Riaditeľ sa otočil, snažil za ostriť, ale bolo to márne.

„Dobrý. Ako idú ryby?“

„Dobrý, dobrý. No pomaly...Poznáme sa?“

„Samozrejme, že áno. Veď ste náš riaditeľ.“

„Viete, zabudol som si okuliare, tak som vás nevedel rozoznať, keď ste ku mne kráčali.“

Chalani si posadali každý z jednej strany a čakali na vhodnú chvíľu.

„No čo chlapci. Ako si užívate svoje posledné prázdniny?“

„A tak pomaly. Ja to ani nevnímam, ako svoje posledné prázdniny.“

„Ani ja,“ prisvedčil druhý.

„Na chytanie rýb treba papiere, že?“

„Jasné, že áno,“ povedal riaditeľ, otvoril si pivo a dal si glga. „Keď to nemáte, čaká vás pokuta. A keď preukazu vyprší platnosť je to, akoby ste rybárčili na čierno. Tam je tiež mastná pokuta.“

„A vy máte preukaz?“

„Samozrejme!“

„Môžem sa pozrieť ako to vypadá?“

Vytiahol peňaženku a podal ju chalanovi, ktorý sedel po jeho pravej strane.

Chalan otvoril peňaženku, vybral si z nej 20€ a podal ju svojmu kamarátovi.

„Peťo, pozri sa na to!“

„Pán riaditeľ, ale váš preukaz je neplatný. Už skoro dva roky.“

„Nevadí.“

„Ako, že nevadí. Veď ste tu načierno. Lukáš, zavolaj policajtov.“

„Chalani, nerobte kraviny. To bude srašná pokuta.“

Peťo sa pozrel do peňaženky a povedal: „Taká pokuta, na ktorú nemáte.“

„Ako to? Veď som tam mal 2O€“

Peťo podal riaditeľovi peňaženku.

„Hľadáte týchto 20 €?“

„Áno, vrátiš mi ich?“

„Naser si!“

„Čože?“

„Pojeb sa! Nič ti nevrátim.“

„Volám na vás policajtov!“ začal hľadať v rybárskej veste mobil.

„Nie, nevoláš, ty vyžraté prasa!“

„To sa ako so mnou rozprávaš?“

„Tak ako ja uznám za vhodné, ty prašivý skurvysyn.“

Lukáš mi zobral udicu, podupal, poskákal po nej a hovoril: „Keďže nemáte papier, tak nebudeme ani chytať.“

Peťo sa zasmial a povedal: „Jebni to, do kríkov.“ Otočil sa k riaditeľovi. „Jedine prečo sme tu, nie je váš skurvený rybársky preukaz, ale to že mojou a Lukášovou rodinou máte veľa spoločného, ty komunistická sviňa.“

Peťo započul tupý úder. Už sa to začalo, pomyslel si a zobral si trošku nylonu.

„Chlapče, ja neviem o čom hovoríš!“

„Ale vieš, riaditeľ školy Stanislav Gubrežák, krycie meno: Fero. Štb. A teraz budeš pykať.“

Riaditeľ sa postavil a zahnal sa po Lukášovi, ale Peter k nemu pribehol z boku a zvalil ho na zem.

„On sa rozplakal!“ zakričal Lukáš a kopol ho do brucha. „On reve! Ten komunista vyžratý reve!“

„Chlapci, nie... prestaňte....“ Peter mu uštedril pár rán na hlavu a Lukáš ho kopal. Peter sa postavil, chytil do rúk kýbel, kde mal pán riaditeľ kadejaké sračky na ryby. Vysypal mu ju na hlavu. „Chalani, ospravedlňujem sa.... ja....“

„Je neskoro.“ Lukáš ho kopol do hlavy. Zasmiali sa o otvorili si pivo. Pán
Riaditeľ sa ako tak dával do kopy, keď Lukáš opäť kopol.

„A teraz sa na teba vyčúrame, ty rudá kurva !“

„Nie..ne..“ Moč sa odražala od jeho plešiny.

„kurva, nehýb s gebulou.“ Peter ho kopol do ladvín.

Lukáš si obmotal nylón okolo dlaní a obviazal ním riaditeľov krk a priťahoval.

Peter sa postavil naklonil nad riaditeľa. „No čo ? Zle sa ti dýcha?“

Chrrrrrrrr

„To je asi nový jazyk?“

Chrrrrrr

„Prestaň chrčať:“ a vrazil mu do tváre.

Chrčal dlho, po pár sekundách jeho chrčanie slablo. „Bože, ten kokot sa posral! Cítiš to? Peťo, cítiš to komunistické hovno?“

„Poďme do piče! Ešte je ich veľa!“

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu