Ohromený Aršerovci sedeli v obývačke. Kristína sedela v detskej, uzavretá do seba a plakala. Jej mama sedela v obývačke, pila piate pivo, fajčila a premýšľala. Pozrela na muža, ktorý sa od nervov dvadsať minúť prechádzal po obývačke. Nakoniec si sadol no kresla, oproti nej, chytil sa za hlavu a začal kričať. Pani Aršerová z toho kriku si cvrkla do nohavic, ktoré mala na sebe od vtedy, čo sa dozvedela o tehotenstve.
„Ja tomu nechápem! Keď je všetko vybavené, tak naša… teda tvoja dcérenka sa rozhodne, že nikam nejde!“
„ Janko, prosím ťa! Nebuď na ňu prísny. Kristínku, viem pochopiť!“
„ Ty vieš hovno pochopiť. Keby rozmýšľala, tak… radšej nič.“ Pán Aršer odišiel na chodbu, z vešiaka si zobral bundu. Keď už bol jednou nohou vonku, uvedomil si, že sa zabudol prezuť. Tresol dverami.
„ Láska, kam ideš?“
Neodpovedal.
Už otváral dvere, keď sa opäť ozvala.
„Miláčik, kamže ideš?“
„Dopiče!“ jeho odpoveď sa strácala vo zvuku tresnutých dvier.
Chvíľu stál pred domom a rozhodoval sa čo mu pomôže na nervy. Ta malá pizda všetko dosere. Matka alkoholička so slabým močovým mechúrom, ktorá smrdí ako mŕtvy cigán a dcéra kurva. To bude, susedia ich budú ohovárať, budú medzi sebou utvrdzovať a hovoriť si ´ja som vám to hovoril, pri takej matke to bola len otázka času.´
Myšlienky venované budúcnosti ho naštvali ešte viacej, až tak, že kopol do smetného koša, ten sa prevrátil a obsah sa vysypal na trávu. Vykročil na cestu a kráčal na koniec ulice.
Po ceste do najbližšej krčmy, ktorá bola vzdialená pól hodiny od domu, premýšľal ako by ju mohol Kristínu presvedčiť, aby šla na potrat. Napadlo ho, že by ju mohol vyprovokovať, vedel, že je výbušnej povahy a ľahko sa nechá naštvať.
Vbehol do krčmy na stojáka vypil pár vodiek s pivom, vyfajčil štyri cigarety a o trištvrte hodinku sa pobral spať domov. Musí ju silno udrieť do brucha, možno ju bude musieť kopnúť.
Medzi dverami domu ho ovalil smrad močiek a piva. Počul plač svojej ženy, ale ten bol nepodstatný. Musel si ísť udrieť.
„ Kde je ?“
Prešiel cez chodbu do obývačky. Plač a smrad močoviny bol neznesiteľnejší. V hrdle mu vyschlo a nohy mal čoraz ťažšie. Pozrel na schodisko, vyšiel a zastavil sa pred dverami. S rukou pred ústami povedal: „ Kde…je?“
„ Ušla! Odišla, bože!“
No čo vy kurvy, páči sa vám to??
NIEČO VLASTNÉÉ
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kitty2509
25. 8.augusta 2013 18:34
sám sebe hviezdičkovať blog... gratulujem, len tak ďalej... ale aspoň si dal NIEČO VLASTNÉ, ako som ti písala... aj keď mne sa to čítať nechce
2
@purenarcissism , @ozran @antifunebracka - prajem krásne čítnanie.
@kitty2509 dievča, ja si môžem hviezdičkovať, ťo ja uznám za vhodné. A svojích vlastných príbehov ma dosť.
@kitty2509 dievča, ja si môžem hviezdičkovať, ťo ja uznám za vhodné. A svojích vlastných príbehov ma dosť.
Napíš svoj komentár