Niečo vlastné 3. časť: Niečo po úteku z domu. (Moja prvá láska)

Pán Aršer sedel v čakárni a pohľadom blúdil po miestnosti. Po chvíľke obdivovania práce maliarov mu zrak padol na zarámovaný papier, na ktorom bolo napísané: „Prísahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Eskulapovi a Hegenií a Panceií a pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že podľa svojich síl a budem túto prísahu a záväzky riadne zachovávať…“ ďalej sa mu čítať nechcelo. Za dverami sedela jeho nevlastná dcéra, ktorú nemal až tak rád, ako si nahováral.

Nerozumel Kristíninmu správaniu. Je dobrá plavkyňa, vlastne ošukaná plavkyňa, ktorá na to má, ale ona si chce dosrať život. Len nad ňou krútil hlavou. Veľa ráz si sľúbil, že ju nechá žiť, ale pri jej správaní musel zakročiť.

Otvorili sa dvere. Medzi nimi stál doktor a vzadu miestnosti videl ako na kraji postele sedí Kristína.

Pán Aršer zatvoril dvere a doktor sa medzi tým presunul za stôl.

„Tak,“ začal doktor a pozrel sa na papiere, „ je to jasná vec. Chcete interrupciu a ja v tom nevidím dôvod, prečo by sme ju nemohli vykonať.“ Doktor sa prehrabal v papieroch. Kristína zazerala na svojho otčima a na doktora.

„ Ešte je tu pár papierov, ale to sú formality.“

Pán Aršer si pomyslel, ako to všetko ľahko ide. Podpísanie pár papierov, prehliadky, dohovor je to.

„Naozaj to nebude bolieť?“ spýtala sa Kristína.

„Môžeš mi veriť, Kristínka, nič to nie je. Neboj sa. Budeš v narkóze, takže nebudeš nič cítiť. Zákrok trvá len pár minút.“ Uspokojoval ju doktor.

„A potom môže ísť domov?“ Ozval sa pán Aršer.

„ Necháme si ju tu pár dní a potom môže ísť domov.“ Povedal doktor. A potom môže rozťahovať nohy, pomyslel si.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu