Každý sa hrá so svojou identifikačnou kartou, kde je jeho fotka a jeho osobné číslo, ktoré sa musíme naučiť. Odteraz je to naše nove ja. (Presne to vravel aj jeden strážnik v knihe, ktorej dej sa odohráva v koncentráku)
Moje číslo 136589.
Príde mi divné, že Nemcov aj po 75. rokoch stále baví zamieňať krstné meno s priezviskom na nejaké číslo.
Sedíme pri stoloch, ktoré sú v tvare U a v rukách
Personalistky nás nechajú nás chvíľku osamote.
V rohu si všímam jeden známy ksicht. Je to spolužiakova mama. Modlím sa, aby ma nespoznala. Krčím sa v kresle a KRYjeM si tvár.
Ako prvé si všimnem slepačinec. Predo mnou sedia pičky ročníkom výroby 66 – 70 . roky. Isto keď mali takých sladkých šestnásť až dvadsaťdva, isto to boli triedne hviezdy, s ktorými chcel byť každý kamarát. Hlavne vyžraté, fúzaté kundochlapiny. Ale teraz. Teraz to sú pološtrbožltozubé atrapy. Ten smiech je otrasný. Ten ich parfum je otrasný. Isto je to vyjebaný Šibal z Veľkej noci, o ktorom svojím kamarátkam vravia ako o pravom Chanel 5 kúpenom v Paríži. (Do budúcna rozumej; kúpenom u Číňana v akcií za stravný lístok)
Samozrejme, pri takých hérečkach sa vždy objaví takzvaný Don Chuan, humorista, elegán, proste ten, čo všade bol, všetko videl. Hovorí vtipy
V rohu sedí jeden tichý škulo. Vedľa neho taký obézny kokotko, ktorý na mňa zazerá.
Potom je tam pár ľudí, ktorí neserú ako nasledujúci.
V mojom rade, hneď vedľa mňa sedí chlap, ktorý je dosť pravdepodobne zdochlina Rasputina. Ťahá do seba sople, grgá, škrká mu v bruchu a ešte k tomu otvára hubu, aby sekundoval k tým trápnym poznámkam Don Chuana.
Sráč pojebaný.
Celých 7,5 hodín máme školenie.
Prvé dve hodiny počúvame bezpečnostného technika. Vraví nám, čo ako hasiť. Všetci prikivujú hlavou. Povie nám pár vtipných príhod, pri ktorých sa zasmeje. Všetci desiati sráči. Jedna je o tom ako jeden kamarát chcel pomôcť druhému kamarátovi, ktorý bol dlho nezamestnaný. Prvý pracovný deň v hale skolaboval. Dostavil jeho starý známy, ktorého nemá rád nikto, kto je závislý. A druhá príhoda bola o tom ako dvaja kolegovia kradli medené draty jeden druhému mu ich motal okolo končatín.
HAHA!!!
Nasledújúce hodiny sme prespali a dokonca aj tie kurvy držali piču.
Posledná hodina a pol bola najlepšia, keď sme mali podpisovať zmluvy.
Personalistka vraví: „ Mesačne zarobíte okolo päťsto eur. Čo si myslím, je slušné.“
Prehrabáva sa v papieroch.
To čo hľadala nenašla. Ospravedlní sa a ide preč.
„Iba päťsto eur? To som v Holandsku zarobil za týždeň.“ Ozve sa DonChuan.
Všetci začali híkať.
Kokoti.
Rozvinula sa debata o zárobku v zahraničí. Ako zarábajú vo Francúzsku, Írsku,
Veľkej Británií. Dánsku, Nórsku atď.
„Ja som počul.... Ja som mal kamaráta... Ja som bol....“ všetci si skáču do reči.
Usoplený Rasputin vedľa mňa drží hubu, asi nikde nebol.
„Pozrite sa na to z iného uhla. Vravíte, že všetci tam zarábajú tri krát toľko než
my na Slovensku. Pre takých Rumunov sme ako Francúzi, Íri, Dáni, pre nás.
Dobré nie?“
„Ale to je blbosť,“ povie DonChuan.
Tvoja existencia je blbosť.
„Nie, nie je. Do piče, ste jak kokoti, za pojebanú manuálnu robotu by ste chceli mať štyritisícky mesačne, lebo však Holanďania, lebo však Frantíci. Už
pochopte, že ste na Slovensku. Tu na slušné prachy treba niečo vedieť. Treba
mať čosi v hlave. Žiadne 50. 60. 70. Roky. Takže, naserte si. Všetci!“
„Ty soplák, ja mám malého syna a ledva teraz uživím rodinu...“ znova
DonChuan.
„... tak kokot, načo si zakladáš rodinu, keď sa ledva uživíš?“
„Tak som späť. Nemohla som nájsť papiere... Bože, to je smrad otvorte ti tu
okno.“
Napínavý príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
1
samtord
4. 9.sept. 2014 05:00
žiaden komentár?
3
"Príde mi divné, že Nemcov aj po 75 rokoch stále baví zamieňať krstné meno s priezvkiskom na nejaké číslo"
5
@sofii22 kolko vás bolo na izbe ?
@kakofonicka to bolo hneď prvá myšlienka, ktorá ma napadla, keď som odtiaľ kráčal domov
@kakofonicka to bolo hneď prvá myšlienka, ktorá ma napadla, keď som odtiaľ kráčal domov
7
Odhliadnúc od toho , že pôsobíš ako drzý zmrd na mňa v tom blogu tak tam bolo aj pár duchaplných vecí.
8
@mm47 to je to čo som chcel v tom blogu. Byť za drzého kokota.
A aké sú podľa teba duchaplné veci ?
A aké sú podľa teba duchaplné veci ?
Napíš svoj komentár