Potila som sa.
Tri pivá som mala vyložené na páse a pozerala som, či náhodou nemajú niekde camelky modré v mäkkom obale. Mali. To bude večer. To bude párty. Teda ak sa nič neposerie.
Ak ma nikto nenaserie.
Predo mnou stála nejaká žena, vyzerala biedne a tušila som, že nebude mať dostatok peňazí. Netrvalo mi to dlho a už som v ruke držala jedno euro, v drobných.
Niečo mi nešlo do hlavy.
Asi to bola tá frfľajúca ženská za mnou. Upokojovala som sa, keď som videla, že je tam aj s deckom.
„Paní, ešte vám chýba šesťdesiat tri centov.“ Povedala brigádnička z pokladne.
„Bože, je toto možné! Pre toto ti hovorím, aby si sa učila, aby si neskončila ako tá chudera pri pokladni. Čo myslíte, čo sa teraz sa stane? Presne tak, príde nejaký dobrák a zaplatí to! Ale ja to nebudem. Ani vy! Nikdy!“
Tá piča! Tá kurva! Tá suka prijebaná, čo smrdí ako vyleštený čurák mameluka. Keď vidím ako hýbe perami, ktoré jej na ksichte plantajú ako konská predkožka, napína ma. Chcem si dať prsty do krku. Mám si dať prsty do krku?
Otočila som sa a naklonila som sa k dieťaťu.
„Vaša mama má pravdu. Uč sa. Uč sa, aby si skončila ako frustrovaná pracovníčka v banke s tarifným platom hodným minimálnej mzdy.“
„Prosím? To sa ako rozprávaš s-“
„Drž hubu!“
„Hej, neotáčaj sa mi chrbtom.“
„Tu ruku daj dole lebo ťa s ňou ujebem, dobre?“
„Ty chudera, čo si o sebe myslíš?!“
„Isto nie to, čo si o tebe myslel ten nešťastník, čo ťa asi pred piatimi rokmi nafetovanú napustil na nejakom festivale.“
„Tsss, ako prosím?“
Sotila do mňa. Optrela som sa o tu nešťastnicu, čo jej chýbalo okolo šesťdesiat centov. Znova som sa otočila k tej naštartovanej chudere z banky. Schmatla som pivo spodkom som jej vrzila do nosa. Zakričla a par krokom odstúpila dozadu.
Dostala som nápad.
Za ňou veľký stojan na časopisy. Odhodlala som. Pristúpila som k nej ako človek, ktorému urazila kráľa a mojim ľuďom sa vyhráža otroctvom a smrťou. Niečo mojej hlave mi hovorilo, že je to šialenstvo ale jebať. Mala vážiť svoje slová.
Krik!
Rev!
Šok!
A pár popadaných časákov.
„Preboha, dievča!“
„Zavolajte.. Zavolajte niekoho!“
„Čo je? Veď sa správala ako piča, tak čo?“
Pristúpila som na späť k pokladni. Dala som brigádničke, ktorá aj zabudla, koľko jej ešte chýba, jedno euro. Sbskár nevedel, čo mal robiť. Niektoré deti tam revali. A niekde som počula: „Čo ti jebe, to čo bolo?“
„To bola Sparta po slovensky!“
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
torpedo08
19. 9.sept. 2017 20:40
To je vymyslene ci ako ?
2
Tvoje príbehy síce nemávajú pointu a sú len zámienkou pre nasratosť, ale aj tak ich celkom milujem
4
Káámo, dobre, že tie pivá boli ešte na páse a nie už v tebe .. asi by bola väčšia sranda
Napíš svoj komentár