Keď sa narodí malý človiečik, ešte nevie čo je to život. Obklopuje ho mama, ktorá sa o neho stará, kým vyrastie, otec, ktorý ho vychováva, starší súrodenci, ktorí ho do väčšej miery napodobňuje. Neskôr sú to kamaráti, ktorí ho ovplyvňujú a prežíva s nimi voľný čas.

Pomaly si začne myslieť, že kamaráti sú pre neho dôležitejší ako rodina. Myslí si, má pocity toho, že kamaráti lepšie rozumejú jeho životu ako rodičia, i keď on sám svojmu životu ešte nerozumie. Nevie, odkiaľ ide jeho cesta a kam smeruje.
BEZSTAROSTNÉ DETSTVO!

Neuvedomuje si, že svojimi nerozvážnymi činmi ubližuje. Ubližuje rodičom a okrajovo celej svojej rodine. Je to dieťa len plné roztopašnosti? Alebo nechce len vidieť svet okolo neho, ktorému aj tak ešte nerozumie?

Ešte že mama má toľko lásky a dokáže odpustiť, kým on celé dni vystrája, pokrikuje, uráža, vyčíta...
Prečo však ale nevyčíta nič sebe? Prečo sa nepozrie, na slzy, ktoré pre neho mama vyronila? Prečo neporozmýšľa, prečo má od otca ubolené líce?

Prečo?
Jednoduchá otázka, na ktorú sa vyžaduje veľmi zložitá odpoveď.
S touto otázkou sa stretáva človek už od svojich 2 rokov. Je to prvá otázka, kedy chce všetko vedieť, kedy spoznáva svet okolo.

No ako príde do obdobia adolescencie akoby to slovo PREČO- nepoznal. Vidí len svoje konanie, necíti zodpovednosť, na všetkom sa zabáva, ničomu nechce rozumieť, nechápe súvislosti späté so životom. Jednoducho, vtedy hľadá sám seba a verejnosti, rodine a najbližším to dáva jasne najavo. Pre neho je toto správanie úplne normálne, no vo vnútri svojho tela cíti, že sa s ním niečo deje. Depresie, stres, negatívne myslenie, rozhodovanie samého o sebe, prvé lásky, prvé slzy..... spôsobené životom a životnými skúsenosťami, ktoré ani zďaleka nie sú na nezaplatenie, prvé milovanie a prvé odhryznutie si z horkého jablka.... a zase tá otázka.. prečo.... prečo práve ja? Čo je zle?

A už si prišiel na to, prečo život žitý pre niekoho iného je hodný existencie človeka?
Človek má žiť tak, aby neuškodil iným v žiadnom okamihu svojej existencie. Nie vždy sa to dá, ale dá sa to ak sám chce.

A už vidíš cestu? Vieš aký chceš byť človek?
Ľudia sú rôzni.. len sa treba rozhliadnuť okolo.. a nebyť ako oni..ale... BYŤ SÁM SEBOU! Aj ty si originál!

Každého stretne deň, kedy si uvedomí, že chce pre niekoho žiť a to nastálo, kedy každý z nás nájde cestu, nájde jej počiatok a smer. A vtedy je existencia človeka veľmi krásna a život stojí za to! len sa treba vedieť ubrať tým správnym smerom.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár