(Upozornenie na začiatok: Slovo "ničnerobenie" v názve tohto blogu je v skutočnosti prudko zavádzajúce a relatívne, preto pokiaľ vás zaujal nadpis, bude to s veľkou pravdepodobnosťou znamenať, že na konci prečítaného blogu si poviete, že to nesúviselo s textom. Okrem toho má tento blog iba minimálnu výpovednú hodnotu, je neoriginálny ako väčšina blogov na Birdzi v poslednej dobe a jedinou jeho prvoplánovou úlohou je pobaviť tých niekoľko ľudí, ktorí si ho prečítajú.)
Že robím ako stewardka v Student Agency už určite všetci viete. A ak náhodou nie, tak už ste sa to dozvedeli, takže niet o čom ďalej kecať (ale keby ich náhodou niekto nepoznal a chcel sa o tom dozvedieť viac, aby chápal lepšie, tak nech láskyplne klikne sem). To však samozrejme neznamená koniec blogu, ba práve naopak! Niekde tu sa to všetko začína.
Ráno som si išla do roboty s dobrou náladou rovnajúcou sa okamihom tri dni pred výplatou, kedy už neviete, z ktorého rožku kuchyne vyhrabať posledné omrvinky splesniveného chlebíka a čakáte na to jediné: výplatnú pásku s hotovosťou, podľa možností nezdanenou a tučnou. Jedno ani druhé sa nikdy nestane, ale o tom potom, to už nie je o tomto blogu. Nasadla som do veľkého žltého autobusu a obliekla som si erárny (taktiež veľký) modrý mundúr, ktorý sa hrá na košieľku, a preventívne som to zakryla vlastným čiernym sakom, inak by som sa na seba nedokázala pozrieť v zrkadle.
Vtedy si ma k sebe na služobnú sedačku zavolal šofér a jeho prvá veta znela:
"Nezávidím ti teda dnes, drahá moja."
Mojou prvou myšlienkou bolo, že sa ma chystá znásilniť, prípadne že mi chce zdeliť, že keď prídem na sedačku 42, nájdem tam rozšliapanú grcku z alkoholu a hranoliek, ktorú budem musieť vydrhnúť, alebo niečo podobné. Preto som sa ohromne opatrne opýtala:
"Čo sa deje?"
"V Brne preložíš všetkých ľudí, čo ti tu ostanú, do autobusu Vento (naša spoločnícka, ale úplne iná firma zabezpečujúca autobusovú prepravu) a vezmeš si ich do Prahy. Večer z Prahy nám tých, čo tam nastúpia, Ventom dovezieš do Brna a tam si presadnete zase späť. My zatiaľ pôjdeme do servisu."
"Aha," duchaprítomne som zo seba vysúkala a predstavila som si zvraštené ksichty všetkých pasažierov, ktorí sa dozvedia, že na posledných 200 kilometroch svojej trasy nebudú mať ani kávičku, ani čajíček, ani novinky, ani časopisíky, dokonca ani telku. To ani nehovorím o tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať ani schopné a funkčné WC na palube.
Nakoniec to nebolo až tak zlé - bolo to ešte horšie. Do Venta som okrem mojich ostávajúcich 38 cestujúcich do Prahy nasáčkovala aj 20 cestujúcich navyše, ktorí cestovali iba z Brna do Prahy a z ktorých tuším ani jeden nebol informovaný o tom, že idú s busom, v ktorom sa neponúka žiadny servis. Tomu sa hovorí, keď predajcovia v Brne informujú cestujúcich dostatočne skoro pri kupovaní lístka. Avšak aspoň jedna vec, ktorá mi potešila dušičku bola, že kolega predajca ma nezištne samozrejme ponúkol cigaretou (ja som si svoje nestihla kúpiť) a keď sa tak po ne nahýňal na poličku, tak som sa mu mohla dosýta vynadívať na ten krásne tvarovaný zadok...
Dosť bolo o zlepšovaní mojej nálady, vlastne som sa chcela sťažovať, nie?! Tak som tak nasadla do toho autobusu a usadila som sa do kabíny vodiča spoločnosti Vento, ktorá vyzerala fakt ako kokpit, pilotná kabína či ako sa tomu všelijako nadáva. Tuná chladnička, tm mikrovlnka, tuná umývadlo s drezom, tam taká páčka, onaká páčka, dva služobné sedadlá... aspoňže tam bolo pohodlie. Čo sa o cestujúcich na druhom poschodí vlastne dá povedať tiež, pretože napokon aspoň to funkčné WC na palube bolo.
Medzi ľudí som sa radšej už ani nechodila pozerať, pretože tie poznámky o tom, ako si niečo takéto naša firma nemôže dovoliť, ako si zaplatili za niečo iné, a iné veľmi milostné rečičky ma trochu vyvádzali z chemickej rovnováhy a z dôvodu následnej chemickej reakcie ma začínali svrbieť dlane a o to viac aj jazyk, do ktorého som si asi tak stokrát zahryzla, pokým som pochopila, že chemická reakcia na tieto pindy prejde iba vtedy, keď ich nebudem počuť.
A tak sme dorazili do Prahy, ja som si sadla a vypila jedno pivo, ktoré som vzápätí okamžite vypotila. Potom som si spokojne zapálila a spoločne so šoférom sme po pár perverzných narážkach vyrazili nakladať 55 ľudí, ktorí s naším bielomodrým autobusom spoločnosti Vento, ktorý nemá nič okrem záchodu, mali mieriť z Prahy do Brna, kde presadnú do dokonalého autobusu spoločnosti Student Agency, kde mi to istotne všetci dajú dostatočne vyžrať aj s úrokmi.
Napriek trom (!!!) výrazným tabuliam na prednom skle, predných aj zadných dverách ľudia akosi nevedeli pochopiť, že sme NAOZAJ náhradný autobus na 19:30 na Košice spoločnosti Student Agency. Chvalabohu efekt ovcí idúcich za baranom ich k nám predsa len doviedol a tak sa nám napokon aj všetci nazbierali. Dokonca ani jeden nechýbal, to nehovoriac o tom, že všetci svorne za mnou chodili, ako už vovnútri nie je voľné miesto (autobus mal kapacitu miesto o 20 väčšiu než bolo ľudí). Moja zázračná formulka pre každéh príchodzieho znela asi takto:
"Prajem vám dobrý večer, od Brna budete mať v našom klasickom žltom autobuse číslo XY, tak ako máte napísané tuná na lístočku (zakrúžkovanie perom). Zatiaľ prosím vás vyjdite v tomto náhradnom autobuse hore schodmi na druhé poschodie a sadkajte si pohodlne na jedno z voľných miest. V Brne vás budem o všetkom ďalej informovať."
Napriek tomu, že som túto formulku zopakovala dokopy asi tak 50tim z 55tich cestujúcich (niektorí išli dnu vo dvojiciach), vyzeralo to ako typická hrachová polievka na práve natretej stene - čiže asi tak, že až do Brna bolo počuť v celom autobuse šomranie, ako je to možné, že idú takto, ako je to možné, že musia presadať, ako asi budú presadať, že im tu nikto nič nepovie a tak ďalej a tak ďalej. Pred Brnom dosiahli svoje, a to rozsiahlu a rozvláčnu inštruktáž o prestupe, ktorú som im mikrofónom poskytla v dobrom pomyslení, že snáď bude aspoň teraz všetko v pohode.
Napokon aj bolo. Premiestnili sa tak rýchlo, až som bola prekvapená, dokonca boli aj ochotní si preniesť svoje vlastné kufre. Avšak keď som nasadla do žltého Student Agency busu vrátivšieho sa zo servisu, došla som dole za šoférom a vravím mu tichým, zroneným hlasom: "Za toto ničnerobenie vo Venťáckych autobusoch by mali dávať príplatky. Som absolútne vyčerpaná."
Šofér s jemným úsmevom pritakal, dal mi za pravdu a potom ma potešil súcitnou vetou:
"Tak im teraz môžeš zahlásiť, že ich vítaš na palube a pobrať sa im všetkým sedemdesiatim (spolu s tými 20timi, čo dostúpili v Brne) ponúknuť kompletný servis. A ponáhľaj sa, nieže to nestihneš po horský priesmyk Buchlovice! Vieš veľmi dobre, ako neznášam, keď vtedy chodíš po autobuse, to aby som ťa potom zbieral po autobuse po kúskoch po každej jednej serpentíne."
Viva la pracovný život v Student Agency!
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@grietusha Nie je to predsa povinné, takže nevidím na tom nič zlé
A názory na hodnotenie blogov sa na tomto portáli líšia, ja mám ten svoj v profile a ak sa niekomu nepáči, je to jeho osobný názor a ten môj taktiež
A názory na hodnotenie blogov sa na tomto portáli líšia, ja mám ten svoj v profile a ak sa niekomu nepáči, je to jeho osobný názor a ten môj taktiež
3
"mundúr, ktorý sa hrá na košieľku"
Neteším sa z nešťastia iných, ale keď to "nešťastie" tak skvele opíšu, to sa teším
Neteším sa z nešťastia iných, ale keď to "nešťastie" tak skvele opíšu, to sa teším
5
prave si ta predstavujem, ako mi hovoris ze som kam si mam sadnut do toho busu, a ja potom len frflem, ako to je mozne, ze nas nechavaju prestupovat...
6
hm.. sak nie si z vychodu, tak preco pouzivas ich zvraty?
ps: aspon tie casopisy si im mohla zobrat z toho zltaska.. medzi nami i tak su vsetky "aktualne"
ps: aspon tie casopisy si im mohla zobrat z toho zltaska.. medzi nami i tak su vsetky "aktualne"
7
@johnysheek to sa na teba hrozne rýchlo nachytá, pretože jazdím s východniarskymi šoférmi... a jazdím košice, cestou späť samých východniarov vozím a vlastne som si tam ani jeden zvrat nevšimla, kurnik to tam bolo niečo tak viditeľné? Fuj to hanba mi. Musím si dávať pozor.
PS: A vláčiť to spoločne so zoznamom cestujúcich, mojou taškou, mojou aktovkou a tak...? Ani náhodou
PS: A vláčiť to spoločne so zoznamom cestujúcich, mojou taškou, mojou aktovkou a tak...? Ani náhodou
Napíš svoj komentár
a ešte si ho aj autorka sama hodnotí. pfuit.