Báseň, ktorá musela vzniknúť, pretože inak by roztrhlo jedno nádejou naplnené srdce.

Otvoriť srdce
smiechu, šťastiu, nádeji,
chybou sa káže
v duši zabolí.
A tak pri cigáre počúvam Vivaldiho
a myslím na to, že nenávidím svet.
Nádej, TY KURVA, prečo už ťa niet?!

Niekde ležíš
sfetovaná, znásilnená,
úbohá štetka bez mena.

Nemôžeš za to,
ten koks bol príliš silný.
No je to návykové! Tak ako nikotín.

Len teba to zjebe trochu viac než mňa.
A sorry, dievča, som iba úprimná.

Takto sa skurviť! Fakt, že sa nehanbíš,
grcať na rohoch, tancovať na stoloch
a napokon zachrápeš na osratom záchode.
Ale však čo už - to je v pohode.

Svet dávno otvoril Pandorinu skrinku
a vypustil do vzduchu všetky pičoviny,
tak prečo by teraz mal byť vlastne iný?

A ty sa doteraz zajebávaš v skrinke.
Človek ťa hľadá a niet ťa nikde.

Myslela som si, že si za rohom
žmurkáš na mňa
a koketuješ divo.
Tak šla som bližšie a hovno z toho,
ostala chuť iba na pivo,
vodku
víno
proste chlast a fet.

Idem otvoriť fľašu -
maj sa pekne, svet.

Však načo tu byť, nádeje nikde niet,
láska je fráza
a ja sa učím závidieť
pokryteckým kurvám a každej osobe,
čo miesto tej frašky si šťastne hnije v hrobe.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu