"Běž se oběsit", odkázal mi opäť pán Hrubé Črevo. A ja som mu odkázala: "Dobre vyzeráš, choď sa dať vypchať."

Pravidelne ma počas skúškového obdobia zvyknú prepadávať najrôznejšie nočné mory. Cez tie reálne, ktoré sa mi snívajú v noci a zvyknú ma na smrť vydesiť, pretože vyzerajú nechutne reálne, po napríklad chronickú lenivosť, ktorá sa prejavuje tým, že samozrejme celé dni úspešne nič nerobím a len si hľadám možnosti vynaliezavej prokrastinácie, až po rozmanité príznaky chorôb, ktoré ma v iných častiach roka zvyknú bez okolkov obchádzať.

Nie som žiadny extrémny stresmen, ale to, čo sa deje toto skúškové už nie je normálne. Počas nocí ma prepadávajú sny o tom, ako sa mi niekto chce (doslova) vŕtať v hlave a manipulovať mi so spomienkami, prípadne o tom, ako ma vlastný chlap chce znásilniť a potom zabiť (i keď si príliš nepamätám, či to nebolo v opačnom poradí). Vďaka snahe učiť sa a iným okolnostiam mám (alebo minimálne mala som) prevrátený, tzv. netopierí biorytmus, čo znamená, že som sa budila zhruba o pol tretej poobede a spávať som chodila okolo štvrtej hodiny nadránom. A áno, správne vidíte, že dnešný blog píšem o pol desiatej, pretože dnes som konečne raz vstala ako človek.

A do toho všetkého črevná viróza. Tento mesiac už druhý raz. Možno je to z toho, že jem hocičo alebo jem málo, možno som len zase zjedla niečo pokazené, nemám najmenšieho šajnu, len viem, že mi je zase raz dokonale zle. V bruchu mi pri každom nádychu a výdychu tancuje Lord of the Dance, čo spôsobuje chvenie mojej pobrušnice a áno, moje úžasné črevá sa rozhodli, že od včera večera budú dýchať zároveň so mnou a je to mimoriadne príjemné. Ak to bude takto pokračovať, o dva dni ma môžu zavrieť do truhly a pitva môže stanoviť ako príčinu smrti "otravu metánom".

Akože, ako sa takto človek má učiť? Neviem, či by som radšej behala na záchod zvracať alebo srať, a tieto moje priority nijako neľahčuje ani fakt, že mojou primárnou potrebou by momentálne vôbec nemali byť moje tráviace problémy, ale 250stranové Dejiny spisovnej slovenčiny Od začiatkov až po súčasnosť od Eugena Paulínyho. A už teraz viem, že nebudem mať dosť času naučiť sa na opravnú skúšku, ktorú mám následne po tejto. Svet je taký krásny!

Teším sa, keď bude dvadsiateho, ja budem mať po skúške z Dejín a budem cestovať do Bratislavy na koncert Tarji a za mojím drahým. Ale uznajte, predsa len by bola táto radosť "poněkud poškozena" vedomím, že som skúšku určite nespravila. A zatiaľ som nijako extrémne nepomohla tomu, aby som túto skúšku mala šancu spraviť. A moje brucho opäť raz zahlásilo: "Běž se oběsit! Učit se nebude!"

No to vieš, to určite. "Vieš čo? Vyzeráš dobre. Už si premýšľalo, že sa dáš vypchať?" Čo by mimochodom možno vyriešilo problémy môjho tráviaceho traktu a moju momentálnu dilemu, či sa na to, aby mi bolo lepšie mám napiť, výdatne najesť alebo naopak, držať protestnú hladovku.

Ale ako inak, samozrejme, ja som dokonalá Sárinka, ktorá opäť raz všetko zvládne a žiadnu skúšku nebude prenášať a všetko bude super a ružové a chlpaté a... a ktorá by bola mimoriadne rada, keby to mohla všetko vyzvracať a proste sa ísť zmierená so svetom učiť bez toho, aby jej v bruchu vyhrávala írska národná hudba, v tenkom čreve drum´n´bass a v hrubom pre zmenu Vivaldi.

Chudák Vivaldi, keby vedel, kam sa napokon dostal, zrejme by sa v hrobe obracal.

Takže dúfam, že som potešila všetkých vysokoškolákov, ktorí sa teraz cítia socializujúco a trochu optimistickejšie vidia svoje vyhliadky na momentálne skúškové, a prajem im, aby dobre porobili skúšky.

Go Go Power Rangers!

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu