V dnešnej dobe plnej prostitúcie, zákazkového šitia, lacného čínskeho textilu and so on len ťažko môžeme vidieť niekoho, kto by v ruke držal ihlu a niť a štopkal si pančuchy či ponožky (osobne poznám hneď niekoľko obchodov, kde je možné kúpiť silonky za pol eura a ponožky za ešte menej, a za tú cenu by ma nikto nedonútil ani len hľadať ako blbú nitku vhodného odtieňa).
Vyrába sa toľko textilu, podotýkam, že absolútne prebytočného, že treba byť voči prírode a dnešnej kolabujúcej ekonomike zhovievavý už len tým spôsobom, že svoje deravé ponožky a tričká podarujeme chudobe (ktorá často chodí nevedno prečo oblečená kvalitnejšie než my sami) a my si kúpime u Zhuong Zhul-Yeneho nové. Takisto je to samozrejme aj s posteľným prádlom.
Časy, kedy sa plienky, plachty a periny vyvárali, len aby vydržali dlhšie biele, sú našťastie dávno preč, okrem toho veda objavila aj najužitočnejší patent modernej doby, ktorým sú stopercentne napínacie prestieradlá, a to mi nikto nevyhodí z hlavy!
Ale vlastne neviem, prečo vám o tomto všetkom vravím, keď, ako inak, blog mal byť o niečom úplne, ale úplne inom. Takže konečne poďme od veci!
Vzhľadom na túto textilnú konzumnú spoločnosť mi pri prechádzaní autobusom smerom do Košíc (komu to náhodou uniklo, robím autobusovú letušku pre jednu nemenovanú hrozne komerčnú českú firmu, ktorú týmto spôsobom chcem prudko pozdraviť - vy bordelári, počkajte, čo s vami narobím, keď si prídem po to tlačivo na daňové, ktoré ste mi mali podľa zákona poslať pred mesiacom!) nemohol uniknúť v zornom poli celkom pohľadný mladík, ktorý čosi - ako to slušne nazvať - plátal?
Bolo to pomerne veľké, očividne saténové a mňa v tom momente asociáciou bohužiaľ okamžite napadol okrídlený fór, kedy gay vraví okoloidúcemu farárovi nesúcemu kadideľnicu - pupuš, bacha, horí ti kabelka!! Pri bližšom skúmaní som však došla záveru, žeby to nutne nemusel byť ani kostým na gay večierok, ani na retro disco či balet, a odhodlala som sa ho osloviť a vylomiť z neho, čo to tou žltou nitkou tak usilovne obšíva.
- Prosím vás, prepáčte, že vás obťažujem, ale myslíte, žeby bolo možné, žeby som si vás odfotila? Ešte som nevidela chlapa, čo dokáže toto! - (Neklamala som!)
- Ech... Samozrejme, nie je problém.
- Môžem sa spýtať, čo to bude, keď to bude? - spýtala som sa konverzačne, keďže po bližšom preskúmaní som došla k záveru, že sa nejedná o zašívanie, ale o výrobu.
- Toto? Obliečka na vankúš.
- Vy sa musíte strašne nudiť, však?
- Nie nie, to je pre snúbenicu, - povedal s tak neodolateľne nádherným a milým a úprimným úsmevom, že som si nemohla pomôcť a musela som veľmi ťažko ovládať neskutočné nutkanie spraviť jeden z tých neskutočne infantilných zvukov, ktoré vyludzujem, keď niekde vidím psa, ktorý má menej ako rok aebo menej než päť kíl.
Zažila som už všeličo - bežne sa mi v autobusoch striedajú naozaj krásne páriky, na ktorých pravidelné pozeranie nutne musí časom vyvolať akútny diabetes. Teraz niekedy by jeden verný, mimoriadne Galantný pravidelný čitateľ mojich blogov s veľkou pravdepodobnosťou poznamenal: "Takže - chceš zbaliť ženskú, uši jej vankúš?"
Ale odpoveď, ako inak, znie: NIE. Je jedno, či jej ušijete vankúš, uštrikujete vestičku alebo zaštopkáte deravú podkolienku. Ide o ten nápad, o tú realizáciu a o tú lásku. O originalitu vychádzajúcu z toho, že vám na tom druhom záleží (a takisto o to, že vám nevadí, že vyzeráte pri šití obliečky ako buzerantský idiot, pretože ľúbite priveľa). To najoriginálnejšie, čo som kedy dostala, bola básnička vlastnoručne napísaná na vlastnoručne obhoreno papieri. A nepoznám nikoho, kto by dostal od toho druhého vlastnoručne vyrobenú obliečku na vankúš. Alebo čo ja viem - hrnček na kafé. Držiak na toaleťák. Nepoznám dokonca vôbec NIKOHO, kto by dostal napríklad na výročie alebo iba tak, z lásky, blog.
Ja napríklad blogy venujem neskutočne rada a aj tento venujem človeku, ktorého obdivujem, ktorého si neskutočne vážim a o ktorom viem, že je jeden z mála z môjho okolia, koho by možno napadlo niečo podobne krásne, ako chytiť do ruky cvernu a klajbas a ušiť obliečku na vankúš. A že ťa milujem, len toľko som chcela, ale to už som príliš odveci, takže späť pekne od veci.
To úplne najdôležitejšie na tom chalanovi bolo, akým spôsobom vyslovil slovo "snúbenica". Možnože je to tým, že dnes sa zväčša ľudia berú, lebo ona je tehotná, alebo lebo rodičia si to prajú, alebo lebo len tak dostanú hypotéku na vytúžený byt, ale ja osobne som za svoj vyše dvadsaťročný život nikoho nepočula to slovo vysloviť krajšie. Ten človek sa mienil ženiť z lásky a vôbec by som sa nečudovala, keby tá obliečka mal byť proste originálny svadobný dar.
Bol to podľa mňa človek, ktorý ešte patrí k tým, čo sa ženia z lásky a pri prosbe o ruku majú v krabičke prstienok a kľakajú pri tom akte na kolienko. (Osobne by som neskutočne uvítala, keby niekto, kto raz bude mať tak rozsiahle zatmenie mozgu, že si ma bude chcieť vziať za ženu, ukryl prsteň do nejakého obľúbeného jedla nás obidvoch - najvhodnejšia sa mi zdá paradajková polievka, chipsy alebo jánska misa PLNÁ francúzskych zemiakov. Som úplne nenáročná, ako vidíte.)
Ale aby som nezabudla - v tom okamihu som vedela, prečo mu tá jeho priateľka povedala áno. A v tom momente som chápala, že jeho priateľka je pre neho niečo krehké, krásne, úžasné, nezamenteľné, určite dokonale bezchybné, a že všetkým známym o nej rozpráva s iskričkou v očiach s prehnaným výskytom superlatívov a kamarátom ju predstavuje onou krídelnatou frázou "tak... toto je ona". V tom momente by som mu bola kľudne povedala áno aj ja, taká som bola rozcitlivená.
Tak predsa len takí ľudia nevyhynuli! Znamená to, že nemám doma posledný žijúci exemplár tohto druhu, ale že žije na tejto zemi ešte minimálne jedno stvorenie podobného zmýšľania! Tento fakt ma trochu upokojuje a núti ma prestať neustále paranoidne myslieť na predstavu, že ma nejaká krava otrávi arzénom, len aby si uvoľnila cestu k môjmu priateľovi.
Svet predsa len nie je až tak temný a skazený, ako sa zdá na tisíci pohľad! A my, ženy, dokým nedospejeme, nevieme oceniť ani si vážiť mužov, ktorí nás obdivujú a milujú, ktorí napíšu a zavolajú nielen vtedy, keď potrebujú niečo (najčastejšie je to sex), ktorí sú z nás šťastní, ktorí si nás vážia a ktorí nás pomaly uctievajú ako bohyne. Tí anjeli nevymreli, ako mor si tu lietajú pomedzi nás a my ich systematicky zabíjame tým, že si vyberáme charizmatických a plytkých idiotov, ktorí nám ničia život, iba preto, že...
Vlastne neviem prečo. Kedy sa konečne poučíme, drahé slečny, dámy a ženy?
P.S.: Ja, súc byvšia poučená, Ti tu môžem odprisahať hoci na pravidelné jedno teplé jedlo denne, že som sa poučila nastokrát a bodku za všetkým definitívne dalo spoznanie TEBA. A nech nežerem a skapem strašnou smrťou hladom, ak Ťa nechám ako hlúpa odísť! Si to najviac neskutočne rozprávkovo úžasné a dokonalé, čo ma mohlo v živote postretnúť.
A naozaj mi nemusíš šiť ani žiadnu obliečku na vankúš. Stačí, že ten pes, čo som Ti dala, sa volá Nabuchodonozor. To hovorí za všetko, čo povieš?
Môj najdrahší, ďakujem za to, že Ťa mám.
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
2
podľa mňa je úžasné, že sa ten človek nehanbil vytiahnuť takú činnosť v autobuse, lebo si viem predstaviť nepríjemné odsudzujúce pohľady spolucestujúcich. dokonca ty sama si si najprv myslela, že je gay/z iného sveta.
Mne sa stáva, že už len keď si v električke vytiahnem knihu, tak na mňa pozerajú ako na blázna. a potom čítajú poza rameno.
Mne sa stáva, že už len keď si v električke vytiahnem knihu, tak na mňa pozerajú ako na blázna. a potom čítajú poza rameno.
3
aaaaaach jaj už zostáva len dúfať, že takýchto je niekde vo svete viac
5
@mielikki ja pod tepláky a podobné veci silonky nenosím, a pod dlhé sukne kľudne oblečiem aj deravé... len nech nie sú deravé príliš
@ceruzisko No, ja sa nehanbím vôbec za to, že som si to o ňom myslela, pri jasnožltej nitke a modrom saténe by si to myslel každý, a nielen taká všetečná striga ako ja Ale v tom, čo si povedala, máš samozrejme absolútnu pravdu. Tomu chalanovi patrí veľká chvála... asi že prečo som o tom písala?
@pettulqa Ale áno, je Len treba dúfať a prestať hľadať, on si nás potom nájde taký človek sám (Mám vyskúšané )
@jaro1991 Ďakujem Jarko
@ceruzisko No, ja sa nehanbím vôbec za to, že som si to o ňom myslela, pri jasnožltej nitke a modrom saténe by si to myslel každý, a nielen taká všetečná striga ako ja Ale v tom, čo si povedala, máš samozrejme absolútnu pravdu. Tomu chalanovi patrí veľká chvála... asi že prečo som o tom písala?
@pettulqa Ale áno, je Len treba dúfať a prestať hľadať, on si nás potom nájde taký človek sám (Mám vyskúšané )
@jaro1991 Ďakujem Jarko
7
@mielikki Ahaaaa... nuž, tým sa veľa vysvetľuje Ja som po dlhej šichte v práci, takže pomaly chápem, vieš
8
ach. po prvé - stotožňujem sa s názorom, že je romantika dostať hoci aj vlastnoručne vyrobený držiak na záchodový papier alebo blog alebo hociakú z tých spomenutých aj z nespomenutých vecí. krásne opísané. a po druhé, ten (hoci pre mňa len) náznak toho, čo cítiš k priateľovi, je ešte krajší a potíšku ti závidím, chcela by som byť schopná prežiť niečo také.
9
.. .. musim sa ti podakovat.. .. vycarovala si mi usmev na tvari.. uplne som si pri citani dokazala predstavit ako asi mohol vyzerat a ako to asi mohol povedat..
.. ktovie.. mozno sa mi to tak paci aj preto ze sa citim mozno tiez trosku poucena..
krasny blog...
.. ktovie.. mozno sa mi to tak paci aj preto ze sa citim mozno tiez trosku poucena..
krasny blog...
10
11
Pekne, citit z toho tvoju blogovu schopnost aspon cosi sa tu da citat
12
@ygor !!! Ďakujem! Od človeka ako si ty to veľmi poteší Inak som o tebe neskutočne dlho nepočula, kde sa flákaš?
Napíš svoj komentár
(teda skor zašívam a vyzerá to dosť neesteticky ale k teplákom či pod dlhú sukňu (v prípade pančúch či siloniek) je to jedno