Čím som si tak veľké šťastie zaslúžila?
Za ktoré by každá rada hoc´ život položila,
a dokiaľ vydrží, ak vydrží aj mračná,
tak budem stále tá najviac svetu vďačná...
Kričala bych´, kričala od samého šťastia,
len keby vonku nebol už dávno nočný kľud.
A že sa mi raz všetky krivdy sveta vrátia,
že nájdem zase ku svojmu srdcu kľúč,
ja netušila, no aj tak to tak bolo.
Túžiac spievať a skákať po dlažobných kockách,
snáď nikdy viac už sa neocitnem v tmách,
spomienky v dnešok ma budú stále hriať,
stále sa bude mať mi duša z čoho smiať.
Čím som si tak veľké šťastie zaslúžila?
Tak obrovské, že by sa z toho duša zadusila.
Priehrštím chcem dať radosť aj celému svetu,
nech celý je biely, celý v jarnom kvetu.
Nech stále kvitne a nikdy neuvädne.
Nech je mu stále krásne a nie biedne.
Nech celý svet žije tak krásny, ladný sen,
jak ja som mala svoj najšťastnejší deň...
Zastaviť čas a nechať takto stáť...
Zastaviť čas a sa veľmi nahlas smiať...
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
endre-silentname
6. 3.marca 2010 09:00
tak si to veľké šťastie vychutnaj... možno sa čoskoro rozplynie... to je tak ... život dáva, život bere.
3
@endre-silentname Smutné na tom je jedine to, že väčšina ľudí zmýšľa takto... život dáva, život berie, možno sa to čoskoro rozplyne a stratí... áno, viem, že to tak je, ale to posledné, po čom mi piští moja hriešna duša, je neustále si to pripomínať Zo šťastia sa máme len a jednoducho tešiť, vychutnávať si ho, tak ako si povedal... ale nie myslieť na koniec... Ten príde, či naň myslíme alebo nemyslíme, takže to nemá zmysel sa tým zaťažovať a trápiť... Ale samozrejme... ďakujem ti...
@jaro1991 ďakujem Jarko
@jaro1991 ďakujem Jarko
Napíš svoj komentár