(alebo ako by vyzerala Tajná spoveď vraha)
Hoši, úsměv a mávat!
Úsměv a mávat!
Pán Fico, urobte aj pre mňa niečo dobré a tento rok v rámci krízy a šetrenia zrušte Vianoce!
A len tak mimochodom - odhrňte cesty, ak nechcete ďalších zúfalých ľudí a krv na svojich rukách...
Svetlo v tuneli sa dávno zmenilo na protiidúci vlak, ale aj ten zastáva pred nami, lebo Eurotunel zatvárajú.
Deti po 15tich hodinách vynášajú dehydrované v kóme.
Ale čo je to koniec koncov proti takému človeku, ktorý také malé bezbranné zabil vlastnými rukami?
Poznám sa s ním osobne, každé ráno na neho s úľubou pozerávam do zrkadla, lebo som narcis...
Vonku cez sneh nesvietia svetlá, kamióny zostávajú stáť v závejoch pod kopcami takisto ako tam zastavujú moje ideály.
A policajt v mundúre riadiaci dopravu nepustil hore kopcom ani moju chuť do života.
Amen, povedal nový kríž pri ceste a okamžite okolo neho narástla burina zabudnutia.
Komu niet rady, niet mu pomoc, komu niet cieľa, ten je bezmocný.
Mám chuť sa zblázniť a nikdy neprebudiť z nekončiacich snov, ktoré sa mi začali po nociach snívať.
Aj bezsenné noci by sa hodili, na výmenu od nocí besných...
Karamelová príchuť absolútne najhlbšieho zúfalstva, ktoré zanecháva kyslastú chuť v ústach.
Perspektíva: očistec.
Destinácia: záhrobie.
Termín: radšej čím skôr, než bude neskoro.
Kolégium nedorozumení, ozvena omylov, všadeprítomné čaro zbytočnosti.
Pokazený život.
Smernica hovoriaca jasne a zreteľne: občas cieľ narýchlo nejde nájsť.
Tento by mal byť môj prvý a posledný.
Ak už nenapíšem, tak moja duša videla cieľ v ceste do ríše mŕtvych samotnej alebo jej zázrak dodal chuť do hľadania originálnejšieho zmyslu.
Hoši, úsměv a mávat, úsměv a mávat...
Exkluzívne pre vás najhrubší striptíz duše v podobe slov zúfalca na okraji priepasti.
Túžim byť ten, čo chytá v ži(vo)te.
Škoda, že nemôžem - je to len kniha...
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár