Často sa hovorí o tom, aké je rôzne ponímanie Vianoc deťmi a dospelými ľuďmi. Často sa vtipkuje o tom, ako sa deti najviac tešia na darčeky a nevedia obsedieť pri večeri, zatiaľčo dospelí sa najviac tešia práve na tú večeru.
Už dávno ma na Vianociach okrem svietiaceho stromčeka a rozvoniavajúcich koláčov (a rodinnej atmosféry, kedy sa spolu stretnú ľudia, ktorí sa už tak často nevidia) najviac ťahá vianočná polievka, ktorú v iných častiach roku jedávame zriedkakedy.
Ale bola som si istá, že som aj napriek tomu všetkému stále dieťa. Nachádzala som si pod stromčekom darčeky a s veľkou láskou som darčeky darúvala. Tešila som sa prekvapeniam, ktoré som vyrobila ja a asi ešte viac som sa tešila prekvapeniam, ktoré spravili pre mňa.
Tá detská radosť a ligot očí, keď dieťa pristupuje ku stromčeku. Možno sa to všetko zmenilo práve tento rok, kedy som po večeri, počas ktorej som sa neuveriteľne prežrala vlastne aj zabudla, že si mám ísť rozbaliť darčeky.
A keď ma prišla stará mama zavolať ku stromčeku, tak som jej povedala, že nemám príliš veľa chuti ísť tam, pretože aj tak viem, čo pod tým stromčekom je. Ale premohla ma túžba. Koniec koncov, vždy je tam nejaké prekvapenie. Niečo, čo ma poteší, drobnosť, aj keď iba salónka.
Lenže... ono nebolo. A vtedy niekedy som si uvedomila, že som asi naozaj vyrástla. Plne si uvedomujem, že na tieto Vianoce som dostala kopu úžasných, finančne náročných, nových a kvalitných vecí, ktoré potrebujem ku svojmu životu a som za ne vďačná. Viem, že som dostala drahý slovník, ktorý potrebujem na výšku, aj výborný hrniec, ktorý som chcela do kuchyne, aj nový mobil, lebo ten starý mi vypovedal službu, aj nové zimné topánky, pretože staré už sú na jednom mieste deravé. A vôbec, všetky tie strašne praktické veci, ktoré by si inak človek musel kúpiť sám.
Drahý Dedo Mráz, toto je prvýkrát za vyše 22 rokov môjho života, kedy som nedostala nič, čo by som nebola vyslovene očakávala. Ale áno, aby som neklamala - dostala som od starkej jednu ligotavú šatku zo zvláštneho materiálu, vraj "aby som nenosila všetko iba čierne". Nebudem ju nosiť, pretože starká má úplne iný vkus než ja a ten materiál škriabe, lebo sú na ňom flitre.
Dúfala som, že z nejakej drobnej škatuľky vytiahnem nejaké sklenené prasiatko alebo malého plyšáka... vlastne čokoľvek. Čokoľvek, čo by mi pripomenulo detstvo alebo pribudlo do niektorej z mojich infantilných zbierok polodrahokamov alebo sklenených zvieratiek, ktorú mám už asi od 15tich a v ktorej sa zo zásady vyskytujú jedine veci, ktoré mi niekto daroval.
A ja Ti, milý Dedo Mráz, chcem poďakovať za všetky tie veci, ktoré som dostala a bez ktorých by som sa skôr či neskôr nezaobišla. Ďakujem Ti za to, že mám mamu, ktorá sa o mňa stará a že mám starých rodičov, ktorí tu ešte stále sú. Ďakujem za to, že som si mohla poplakať detinsky a nevďačne kvôli tomu, že som nedostala žiadne prekvapenie pod stromčekom. Pretože to nie je tým, že by som bola nevďačná... len možno ešte nie príliš zvyknutá na to, že nie som dieťa.
Stále som najmladší člen rodiny, ktorý navštevuje vysokú školu. Všetci si ma stále hýčkajú, zniesli by mi modré z neba... ale už je to iné. Očakáva sa odo mňa, že sa osamostatním, a ja by som chcela. Vlastne to veľmi chcem. A možno by som si ten darček, ktorý by ma potešil a patril by do zbierky mohla kúpiť sama - ale to by nebolo ono.
Momentálne mi je do plaču z miliónu vecí. Z radosti, že sme počas týchto Vianoc boli spolu a že to bola asi podobne raritná situácia ako výhra Slovenska na majstrovstách sveta v ľadovom hokeji. Z detského smútku, že som nedostala žiadne prekvapenie. Zo smútku, že nemôžem byť s ním. Zo strachu pred budúcnosťou.
Prosím Ťa, milý Deduško Mráz. Ja viem, že už nie som dieťa a že by som nemala veriť, že existuješ, ale ja v to verím a nikdy neprestanem. A chcem Ťa o niečo poprosiť.
Toho chlapca, ktorého mám momentálne po svojom boku si chcem vziať za muža a nechcem, aby to, čo je momentálne niekedy skončilo. (Áno, a je mi jedno, že som nikdy neurobila takéto otvorené vyznanie o mojej budúcnosti na verejnom portáli.) Chcem stáť pri oltári v bielych šatách a chcem si povedať svoje zvučné, rozhodné "áno", ktoré bude trvať celý život aj to, čo je za ním. Chcem, aby sa ľudia medzi sebou tichučko pýtali, či sa berieme preto, lebo chceme alebo preto, lebo musíme. Ďakujem Ti, že si mi na Vianoce (hoci o mesiac skôr) daroval jeho lásku a vôbec JEHO. Pretože on je úžasný a dokonalý a ja si naozaj momentálne neviem predstaviť život bez NEHO. V dobrom aj v zlom. Nemohla som si viac priať, a predsa...
...Chcem šťastne ukončiť vysokú školu, zamestnať sa v práci, ktorá ma bude baviť a ktorá mi umožní nežiť na pokraji núdze a veľmi rada by som mala dve krásne, zdravé deti, ktorým by som čo najdlhšie mohla tvrdiť, že Ty, Deduško Mráz, naozaj existuješ a chodíš ku nám cez kozub - cez krb - cez komín - cez balkón - to je jedno. A keby som tajne zazvonila na zvonček na stromčeku, znamenalo by to, že si práve pod stromček položil darčeky.
Deduško Mráz, prosím Ťa, chcem dobre spraviť skúšky, chcem preletieť niekoľko ďalších rokov s NÍM po boku, chcem mať Vianoce, ktoré pre mňa budú zase plné prekvapení - aj keď tieto už nebudú pre mňa. Koniec koncov, darčeky dávať niekomu, komu pri tom detsky žiaria oči je takmer rovnako úžasné, ako tie darčeky dostávať.
Deduško Mráz, ďakujem Ti, že si mi na tieto Vianoce daroval možnosť zistiť, že by som sa asi už naozaj nemala chovať ako dieťa a mala by som myslieť možno na trochu iné veci. Bol to cenný darček... a vlastne, bolo to aj prekvapenie.
Ale... ak pôjdem najbližšie okolo nejakého výkladu a uvidím tam nejakú peknú krištáľovú/sklenenú sošku nejakého zvieratka... tak si asi ešte dožičím pekné Vianoce a "prekvapím" sama seba.
Vo mne to dieťa nikdy tak celkom nezomrie....
Všetkým šťastné a veselé.
Blog
Komentuj
23 komentov k blogu
1
arugad
24. 12.decembra 2011 23:04
ty si hviezdičkuješ blogy?
2
@arugad
"Poznámka z 20.2.2010: Áno, hviezdičkujem si blogy ako prvá (po novom). Áno, dávam si zaň vždy 5 hviezdičiek, pretože:
A, Inak nedocielim, aby si ten blog ľudia všimli.
B, Päť hviezd si zaslúžim sama od seba už len preto, že som sa dokopala k tomu, ten blog napísať.
No a čo, že je to narcistické? "
Výňatok z môjho profilu, za ktorým si od začiatku roku 2010 pevne stojím Nevidím na tom nič zlé, chcem iba dosiahnuť, aby si ten blog všimlo viac ľudí na stránke blogov, o samotné hviezdičky mi nejde. Ale samozrejme, že to píšem pre ľudí, tak chcem, aby ich to videlo čo najviac Nebudeš ale ani prvý, ani posledný, kto to možno nepochopí
"Poznámka z 20.2.2010: Áno, hviezdičkujem si blogy ako prvá (po novom). Áno, dávam si zaň vždy 5 hviezdičiek, pretože:
A, Inak nedocielim, aby si ten blog ľudia všimli.
B, Päť hviezd si zaslúžim sama od seba už len preto, že som sa dokopala k tomu, ten blog napísať.
No a čo, že je to narcistické? "
Výňatok z môjho profilu, za ktorým si od začiatku roku 2010 pevne stojím Nevidím na tom nič zlé, chcem iba dosiahnuť, aby si ten blog všimlo viac ľudí na stránke blogov, o samotné hviezdičky mi nejde. Ale samozrejme, že to píšem pre ľudí, tak chcem, aby ich to videlo čo najviac Nebudeš ale ani prvý, ani posledný, kto to možno nepochopí
4
mám chuť ti kúpiť sklenenú sošku zvieratka. je to pekné,a navyše mi strašne chýba že som nikomu nič nedával ani nedostal.
5
@magorka Ďakujem! Síce som to už napísala tam hore v blogu, ale aj Tebe. Pekný zvyšok sviatkov a pohodu a tak.
@fxx Akože... tie tvoje dva komentáre dnes večer ma dojali asi viac než Pretty Woman, ktorú som práve dopozerala Som rada, ak sa ti to páčilo a ak ti to možno niečo pripomenulo a tak. Fakt je to tak, ako keby si mi tú sošku kúpil Prekvapenie ako má byť! Fakt ma to prekvapilo Ďakujem.
@fxx Akože... tie tvoje dva komentáre dnes večer ma dojali asi viac než Pretty Woman, ktorú som práve dopozerala Som rada, ak sa ti to páčilo a ak ti to možno niečo pripomenulo a tak. Fakt je to tak, ako keby si mi tú sošku kúpil Prekvapenie ako má byť! Fakt ma to prekvapilo Ďakujem.
6
vieš, ja si myslím, že človek je skutočne dospelým a skutočne človekom, pokiaľ si v sebe nechá dieťa,aspoň kúsok, a bude ho tam pestovať a hýčkať si ho.
nevyháňaj ho, dúfaj v malé nepodstatné prekvapenia, ktoré potešia. pretože keď raz padneš do praktickosti každodenného života a len toho, čo je potrebné, tak to bude strašná nuda, z ktorej je ťažké sa vykopať.
nevyháňaj ho, dúfaj v malé nepodstatné prekvapenia, ktoré potešia. pretože keď raz padneš do praktickosti každodenného života a len toho, čo je potrebné, tak to bude strašná nuda, z ktorej je ťažké sa vykopať.
7
reálne (a realisticky ) ma to dojalo.
u nás zostáva tým dieťaťom mamča, lebo keď ona ide nakupovať darčeky, tak sebe si nekúpi. Takže to mám na starosti potom ja a ona sa pri rozdávaní tak prekvapene vždy usmieva, čo robí len pri prekvapeniach. Jednoducho ten úsmev je tak raritný a taký vďačný a vyjadruje toľko pocitov, ktoré sa dajú v tej chvíli vyčítať z jej tváre, že... aspoň v niečom je to čaro Vianoc, prekvapenia, myslenia na toho druhého a to, aký darček by sa mu páčil / hodil / alebo len pre tú prču (ocovi som chcela kúpiť kalkulačku o veľkosti papiera A4 z Tesca ... ale on by to nepochopil, tak som radšej neriskovala dobré vzťahy s ocom ..
u nás zostáva tým dieťaťom mamča, lebo keď ona ide nakupovať darčeky, tak sebe si nekúpi. Takže to mám na starosti potom ja a ona sa pri rozdávaní tak prekvapene vždy usmieva, čo robí len pri prekvapeniach. Jednoducho ten úsmev je tak raritný a taký vďačný a vyjadruje toľko pocitov, ktoré sa dajú v tej chvíli vyčítať z jej tváre, že... aspoň v niečom je to čaro Vianoc, prekvapenia, myslenia na toho druhého a to, aký darček by sa mu páčil / hodil / alebo len pre tú prču (ocovi som chcela kúpiť kalkulačku o veľkosti papiera A4 z Tesca ... ale on by to nepochopil, tak som radšej neriskovala dobré vzťahy s ocom ..
8
vieš...v niektorých veciach sme rozdielne...v matkách a vianociach
tento rok je to prvýkrát čo som verejne uverejnila, čo som dostala
a už to aj ľutujem
a ja len...naozaj je to krásne od srdca napísané a rozplakala si ma(čo môže mať aj iné príčiny, ako to, že plačem konštantne od rozbalenia písacieho stroja, najprv od dojatia, potom že sa vyliali dvojmesačné city a potom bolesti, vďaka ktorej som skončila na pohotovsti) ale inak...drahá...vianoce neboli a nebudú o daroch...to hovoria všetci, a ja ti vravím, že aj keď neviem či to rpe teba niečo znamená, si jedna z dvoch ľudí, ktorých som si za posledných 6 rokov pustila do vnútra, to je môj dar pre teba (taký ten duchovný) (bude aj materiálny, len drobnosť)....a nehorázne ťa ľúbim a prajem ti len to dobré!
tento rok je to prvýkrát čo som verejne uverejnila, čo som dostala
a už to aj ľutujem
a ja len...naozaj je to krásne od srdca napísané a rozplakala si ma(čo môže mať aj iné príčiny, ako to, že plačem konštantne od rozbalenia písacieho stroja, najprv od dojatia, potom že sa vyliali dvojmesačné city a potom bolesti, vďaka ktorej som skončila na pohotovsti) ale inak...drahá...vianoce neboli a nebudú o daroch...to hovoria všetci, a ja ti vravím, že aj keď neviem či to rpe teba niečo znamená, si jedna z dvoch ľudí, ktorých som si za posledných 6 rokov pustila do vnútra, to je môj dar pre teba (taký ten duchovný) (bude aj materiálny, len drobnosť)....a nehorázne ťa ľúbim a prajem ti len to dobré!
9
@grietusha Máš pravdu, aj ja si to myslím. Len proste niekedy, keď sa takto v blogu zamýšľam, tak zabudnem možno niektoré veci napísať a iba to tak ponechám v kontexte, tak to tam možno ani tak nevidieť.
@paperdoll No, však podľa mňa by každý mal ostať tak trochu dieťaťom. Ja sa fakt nechcem dožiť okamihu, kedy si budem darčeky na Vianoce kupovať sama sebe, lebo všetci naokolo mi povedia "však niečo si vyber, my zaplatíme" alebo niečo na ten štýl.
@purenarcissism A prečo to ľutuješ? Čo s tým boli nejaké problémy alebo čo? A zase, čo sa týka darčekov... samozrejme, že to nie je iba o nich, ale nepovedala by som, že vôbec nie, to nie je pravda. Lebo práve to je o tom robiť tým druhým radosť a mať radosť z toho, čo oni pre mňa pripravili, takže určite aspoň čiastočne to o tom je, ale inak viem, ako si to myslela.
A ďakujem, aj ja teba
@paperdoll No, však podľa mňa by každý mal ostať tak trochu dieťaťom. Ja sa fakt nechcem dožiť okamihu, kedy si budem darčeky na Vianoce kupovať sama sebe, lebo všetci naokolo mi povedia "však niečo si vyber, my zaplatíme" alebo niečo na ten štýl.
@purenarcissism A prečo to ľutuješ? Čo s tým boli nejaké problémy alebo čo? A zase, čo sa týka darčekov... samozrejme, že to nie je iba o nich, ale nepovedala by som, že vôbec nie, to nie je pravda. Lebo práve to je o tom robiť tým druhým radosť a mať radosť z toho, čo oni pre mňa pripravili, takže určite aspoň čiastočne to o tom je, ale inak viem, ako si to myslela.
A ďakujem, aj ja teba
10
cítims a debilne no
jasan je to aj o dárkoch, ale..no veď chápeme sa
jasan je to aj o dárkoch, ale..no veď chápeme sa
11
Myslel som si ze je to preto, len ked som videl kolko mas fanusikov, predpokladal som ze mozes predpokladat ze ta na titulku prehviezdickuju oni ale druhy dovod je podstatneny, takze uz mlcim.
Btw. co sa vlastnych blogov tyka, tiez som narcista a nevidim na tom nic zle
Btw. co sa vlastnych blogov tyka, tiez som narcista a nevidim na tom nic zle
12
už sa chápem, vďaka.
ale ešte jeden stromček s darčekmi máme u babky, tak dúfam, že tam sa nejaké nepraktické prekvapenia vyskytnú.
ale ešte jeden stromček s darčekmi máme u babky, tak dúfam, že tam sa nejaké nepraktické prekvapenia vyskytnú.
13
@arugad Áno, máš pravdu, fanúšikov mám dosť a mnohí z nich sú naozaj verní Bohužiaľ však veľká väčšina z nich sú už iba občas aktívni a rovnako som aj ja. Za december som napísala 2 blogy, čo je celkom slušný rekord V poslednom čase máličko píšem a preto sa potom niekedy stane, že keď napr. pridám blog v neľudskom čase, konkrétne ako tento, tak si ho niekedy ľudia nevšimnú, a mne je to potom ľúto.
15
@betsyshooby Držím ti palce, aby si si predsa len našla nejaké to nepraktické prekvapenie, ktoré poteší každého
Inak len tak mimochodom, spomalený Birdz mi pridal predošlý príspevok dvakrát, lebo som nevydržala 5 minút čakať, kým ho natiahne, tak dúfam, že tento už bude v pohode
Inak len tak mimochodom, spomalený Birdz mi pridal predošlý príspevok dvakrát, lebo som nevydržala 5 minút čakať, kým ho natiahne, tak dúfam, že tento už bude v pohode
16
ďakujem, za pár hodín zistím príspevok je len raz, a ešte k tomu dvojnásobnému - mňa to silno až úplne odrádza od písania blogov, v poslednom čase píšem radšej do wordu alebo denníčka, aspoň mi to nedáva falošnú nádej, že niekto zareaguje
17
@betsyshooby Ja sa ti vôbec nečudujem, aj mňa to sčasti demotivuje. Ja sa niekedy nehanbím ani napísať niekomu z mojich známych na Birdzi, že "ohviezdičkujte mi to niekto, nech sa to aspoň na titulku dostane, aby si to niekto prečítal", pretože na Birdzi už ľudia veci, ktoré nie sú na titulke ani len neberú v úvahu, takže sa tam má šancu dostať naozaj máločo...
18
suhlasim s Griet ... byt dospelym zahrna umenie ustrazit v sebe kusok dietata .. lepsie to pomaha chapat ostatnych, pobit sa so zivotom, ked nas sklame, lebo nestracame vieru v to dobre , co nas este caka .. inac vyjadrene kvalitne, zo srdca a inspirativne, co sa dalo cakat od bielokvetej ako vianocny blog , ktory musi chytit za srdce kazdeho, kto uz z toho svojho stiahol celofan stastne a vesele Majka .. jedina fraza , ktoru ma neomrzi pisat, lebo z nej vzdy sala tolko dobra
19
ja to radšej niekomu z mojich známych z mäsa a kostí strčím pod nos, že "čítaj" a mám istotu
a dobre si držala, mám šperkovničku, s ktorou sa môžem celé prázdniny hrať na poriadkumilovnú usporiadanú dámu a s radosťou do nej preložím všetku moju, doteraz prakticky nahádzanú bižutériu. konečne niečo, čo si nepoložím len tak na poličku, akože "super, nemusím si to ísť sama hľadať po obchodoch"
a dobre si držala, mám šperkovničku, s ktorou sa môžem celé prázdniny hrať na poriadkumilovnú usporiadanú dámu a s radosťou do nej preložím všetku moju, doteraz prakticky nahádzanú bižutériu. konečne niečo, čo si nepoložím len tak na poličku, akože "super, nemusím si to ísť sama hľadať po obchodoch"
20
@betsyshooby Tak to je úplne super! Na mňa sa už nič také neusmialo Ale šperkovnicu by som tak či tak neocenila, pretože bižutériu by som mohla zrátať na prstoch jednej ruky a strieborné prstene neskladám, takže vlastne... ti nemusím ani závidieť
21
prsteň nevlastním ani jeden, najskôr som si predsavzala že nosiť budem až zásnubný a potom som sa rozhodla nikdy nezasnúbiť snáď nájdem niečo vhodné namiesto prsteňov. a správne, nezáviď, ja som dostala zimné topánky o číslo väčšie a Ježiško zabudol, že potrebujem sluchátka
23
@antifunebracka Aj tebe! Vidím, že si mal včera vianočnú náladu Tak nech ti to vydrží, vtedy zvyknú byť ľudia na seba milí a zlatí, tak kiežby to každému vydržalo čo najdlhšie
Napíš svoj komentár