Nakoľko v poslednej dobe moja maličkosť pociťuje veľký syndróm vyhorenia, ale zároveň aj neodolateľnú chuť napísať nejakú hovadinu (ktorá nutne nemusí mať nijakú pointu, ide proste iba o to aj z hovna urobiť blog, ako sa kedysi niekto na moju adresu bol vyjadril), rozhodla som sa svoje tajné túžby napokon naplniť a učiniť tak zadosť mojim zvráteným chúťkam.
A tak vzniká tento blog, pomaly a po písmenkú, a som zvedavá, či po toľkej odmlke, ktorú som mala, a po sublimovaní toľkých verných čitateľov z tejto kedysi tak povznášajúcej stránky, ostane vôbec povšimnutý čo i len hŕstkou statočných. Nuž, ale netreba sa hneď od začiatku nechať vyprovokovať k sebaľútosti - to nikdy neprinášalo dobré ovocie.
Keď som dnes ráno horúčkovito premýšľala, o čom by som mohla napísať inteligentnú rozpravu, zistila som, že podnetov v mojej tesnej blízkosti je síce rozhodne dostatok, ale pri každom sa našlo nejaké to "ale". To ani nehovorím o tom, ako by sa pri tých všetkých rozpravách, ironizáciách, predpovediach, poplašných správach, polemikách, výskumoch a článkoch o H1N1 stratil ten môj, ktorý mal vlastne pôvodne dnes vzniknúť. Najprv to boli slepice, teraz sú to prasce - všetko v konečnom dôsledku dokonalé súčasti ľudskej civilizácie, na ktoré sa mnohí z nás aj stihli začať podobať.
Avšak potom som bola zaraz a znenazdajky osvietená, keď som bola nútená vykonať typickú rannú očistu.
Zamyslela som sa totiž nad paradoxom, že:
- milujem letnú sprchu
- z duše nenávidím zimnú sprchu
Pýtate sa, prečo? Veľmi som v to dúfala, lebo v tom prípade možno ešte zvládnete prečítať niekoľko krátkych a málo obsažných ďalších riadkov z tohto oslňujúco nič nehovoriaceho blogu.
Pohľad do minulosti, kedy slniečko škvarilo na naše tváre a plecia, je isto mnohým z nás vyslovene príjemný - samozrejme, česť výnimkám, medzi ktoré sa radím aj ja. A keď som spotená, dehydrovaná, dezorientovaná a absolútne demoralizovaná vošla do našej kamenne vyloženej kúpeľne (bez záchodu, čo je v panelákoch často luxus), bol tam - nádherný chládok, nádherne studiaca vaňa a kachličky, krásne vlažná sprcha, ľahký uterák, možno donekonečna sa čľapkať a schladiť svoju teplotu na normálnu izbovo-človečiu.
To sú jednoduché a nikdy sa nemeniace dôvody, prečo (ja a myslím si, že nájdem aj niekoľko stúpencov) milujem letnú sprchu.
Teraz za predpokladu, že:
- bývate v paneláku
- ste napájaní na centrálnu, poprípade domovú kotolňu
- nemáte v kúpeľni radiátor na celú stenu
- nemáte sprchový kút ani sprchový záves (a teda sa sprchujete normálne vo vani iba s hlavicou)
si vysvetlíme, prečo tak neskutočne nenávidím sprchu zimnú.
Ráno, vonku nula, poprípade v dobrom dni trochu viac. Radiátory už zase po noci studené, a ešte nezohriate. Nohy z teplej postele vystrčiť je asi najnovšia forma mučenia a pohľad na hodinky samozrejme ďalšia - bože, tak neskoro a vonku ešte nie je ani svetlo! Všetko je v zimné ráno už beztak deprimujúce. Dvihnete sa a vaše čidlo čistoty okamžite zapíska - WC, umývadlo, sprcha.
A začína sa týranie. V hrubých ponožkách a dvojdielnom pyžamku vbehnete do kúpeľne a zdesíte sa, ako je tam neznesiteľne zima, čo spôsobili kachličky a nedostatočné vykurovanie z dôvodu neustáleho trápneho šetrenia. Heroickým výkonom je už len to, zhádzať zo seba oblečenie a donútiť sa vrútiť sa do vane. Sprchu nastavujete na najteplejšiu možnú a čakáte skoro päť minút, kým studená voda odtečie - bohvie, kde sa jej toľko v tých trubkách nabralo.
Potom sa začínate sprchovať a vždy, keď sprchou nemierite na celé telo (čo koniec koncov ani nejde), tak akýmsi zvláštnym spôsobom vám na ostatné časti tela fúka inak neexistujúci prievan a je vám nenormálna zima na prdel/chrbát/nohy/atp. Mydlíte sa, a vtedy vám je zima na celé telo, nehovoriac o tom, ak sa náhodou nechtiac obtriete o kachličku.
Spustíte na seba zase sprchu, a vtedy sused nad vami spláchne - na mikrosekundu sa voda zmení z teplej na vriacu, vzápätí na studenú a späť do vami nastaveného normálu. Máte pocit, že ste otužilec a rozklepete sa ako srnčí ratlík. Prichádza najheroickejší výkon - pokus nezamočiť si vlasy v očakávaní zápalu mozgových blán, a potom výkon vrcholný - donútiť sa vypnúť sprchu, vyliezť z vane a rýchlo rýchlo sa utrieť skôr, než zamrznete na cencúľ.
Vážení, a PRETO nenávidím zimnú sprchu! Jednoducho a bez akýchkoľvek cavykov - prečo nie je možné mať v každom byte v paneláku napríklad saunu alebo niečo, čo by tieto pocity zmiernilo? !
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Som rad, ze pises