No vážne, povedala som si, že prestanem. Ten jarný vzduch okrem toho pôsobí ako protiliek. Je pravda, že som si na ne zvykla, ale myslím si, že to zvládnem. Možnože nie na prvý raz, ale na druhý, tretí... prestať fajčiť predsa nie je ťažké. Ja sama som už prestala minimálne tridsaťštyri a pol krát!
Ale aspoň kvôli tej prichádzajúcej jari, je pekné, keď človek cíti vôňu novo narastajúcej trávy a kvetov.
Mám jarnú chuť dnes po bohoslužbe vkročiť pomedzi trkotajúce babky do kostola. V čiernych džínách, polorozpadnutých čínách obutých do toho mínus dva-stupňového mrazu, v krátkom čiernom tričku a ocvočkovanej bunde s kľúčmi zavesenými na opasku, a zložiť pred oltárom svoj červený klobúk.
Potom sa zhlboka nadýchnuť, vydýchnuť, a povedať:
- Bože, po dlhej dobe Ti zase raz ďakujem - za všetko.
Z plných pľúc, nahlas, aby sa to odrazilo od stien kostola.
Aj od oltára a aby mi od toho rozochvelo srdce, ako to budem myslieť neskutočne úprimne.
A potom sa postaviť a zabudnúť na tú chvíľku.
Prejsť s pohŕdavým pohľadom a nosom zabodnutým do nebies nad kostolnou vežou pomedzi babky, ktoré si budú myslieť, že sa v kostole práve zjavilo stelesnenie pokušiteľa alebo niečoho možno ešte horšieho, vyjsť vonku do vyslniečkovanej zimy a zájsť na mätovú zmrzlinu.
Naposledy som si ju nejako nestihla dať, tak to zvládnem teraz, hoci ma bude dobre škrieť, že ju budem jesť sama. A tak si nedám jeden, ale dva kopčeky, aby som trochu zahnala svoj mätový žiaľ.
A zistila som, že vonku svieti slnko, do toho čas od času padne jedna osamotená, zvláštne suchá vločka, a ja mám z toho veľmi zaujímavú jarnú antiúnavu. V hlave mi hrá Drakula, mám chuť niekomu zahryznúť krčnú tepnu na znak neskutočnej lásky, a potom sa tváriť že - však je to úplne normálne...
Nemám chuť na nedeľňajší obed, pretože som sa najedla vzduchu, dobrej nálady, spokojnosti a dobrej hudby. Napila som sa do toho trpezlivosti miešanej s kvapkami nedočkavosti a ozdobenej dáždničkom radosti, a mám pocit, že mi za chvíľu praskne brucho. A čo - keď praskne, aspoň sa tie dobré veci všetky rozletia naokolo a potešia zase niekoho ďalšieho. Ja sa zašijem rýchlo! A na večeru si dám bryndzové pirohy.
Uložím sa, celá čierna, do bielej postele a pritúlim ružového chlpatého zajaca, ponorím sa do modrých spievajúcich snov a bude mi dobre.
Nie, nefajčím trávu! Tejto droge sa proste hovorí šťastie.
Chcete tiež? Naozaj stačí jedna lajna, aby ste sa na ňom stali absolútne závislí, takže si to naozaj dobre rozmyslite, aby ste potom neľutovali. A keď budete hľadať dílera, tak vkročte v čínach do kostola. Babky ignorujte.
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
nihili
7. 3.marca 2010 14:08
Myslela som si, že som jediný podivín, ktorý v zime tlačí do hlavy zmrzlinu
3
To ma teší, minule na mňa ešte aj teta zmrzlinárka divne čumela, keď som si dala tri kopčeky škoricovej v januári
4
@nihili v zime jest zmrzlinu je prirodzenejsie...v lete ked je vonku horuco je to vacsi sok pre organizmus
9
@johnysheek Ale to Ľ je tam schválne, takže je to úúúúplne v poriadku! Zas až taký blbý nie som! To proste kvôli tomu, aby to znelo tak mäkkučko
@n0win0u to neviem, to som ešte dokopy neskúšala zatiaľ
@n0win0u to neviem, to som ešte dokopy neskúšala zatiaľ
Napíš svoj komentár