Zrátaj všetky moje vášne,
čo ti prejdú cez ruky.
Nestavaj sa ku mne vlažne,
no nečakaj záruky.
Myslíš, že to pre teba nebude príliš ťažké? - spýtal sa potichu, keď dospieval pieseň, ktorú jej pustil z prehrávača položeného na stole.
Pozrela na neho veľkými hnedými očami a potom rovnako ticho odpovedala:
- Je ťažké nemať niekoho, koho miluješ, iba pre seba. Ale myslím, že to zvládnem. Len neviem, ako dlho... - povzdychla už tak tíško, že ju nepočul ani muž po jej boku.
Táňa pred niekoľkými dňami oslávila svoje osemnáste narodeniny. Muž, ležiaci vedľa nej, mal tých rokov na krku o trochu viac. Ich stretnutie bolo viac než poetické:
Jedného dňa dorazil do ich ubytovne v Callais k večeru, keď tu recepčná čakala na príchod šoférov z autobusovej linky Slovensko - Londýn, a jeho pohľad a správanie ju zaujalo hneď na prvý letmý pohľad. Netrvalo dlho a zistili, že sú krajania, a tak začalo ich niekoľkomesačné priateľstvo.
Počas dní, kedy mal Marek spať pred cestou späť na Slovensko v penzióne, sa väčšinou prerozprával s recepčnou. Vyžívala sa spočiatku vo fakte, že môže hovoriť rodnou rečou, no neskôr pochopila, že to nie je iba o tichom pocite národnej spolupatričnosti.
Trvalo asi dva mesiace, kým sa ocitla počas svojho voľna na Marekovej izbe, slovo dalo slovo, dotyk striedal dotyk a z dvoch priateľov sa stali milenci. Táni ani náhodou nevadil fakt, že mnohí návštevníci a aj kolegyne si mysleli, že sú otec s dcérou, o to to bolo všetko jednoduchšie utajiť. A keďže nikdy nechcela pôsobiť problémy, tak bola z tohto jednoduchého utajenia len a len šťastná.
Nebol vlastne ničím výnimočný, a predsa mal vzácnu schopnosť rozprávať aj o najmenších drobnostiach zaujímavo. Za ten krátky čas sa dozvedela nenormálne veľa o jeho rodine, žene, deťoch a bežných problémoch. Mala čerstvé a veselo podané informácie o počasí a politike v jej rodnej zemi, a mala niekoho, na koho mohla čakať.
Bol to jej úplne prvý vážnejší vzťah - teda, aby sme boli presní, bol to prvý muž, s ktorým strávila viac ako jednu noc. Svoje prvýkrát stratila na maturitnom večierku už poriadne pripitá a veľa si z toho nepamätala - odvtedy akosi zatrpkla voči mužskému pokoleniu a bolo naozaj zaujímavé vidieť, ako ju práve ženatý otec troch detí pomaly oslavujúci päťdesiatku dokázal tohto bloku zbaviť.
Teraz spolu ležali v priestrannej manželskej posteli, bok po boku, a Marek ju nežne pohladil po páse a stehnách tesne po mimoriadne jemnom a opatrnom milovaní. Zajtra nastupoval do práce a ona sa s ním viezla taktiež do práce celú tú dobu ako oficiálna, ničím nezaujímavá cestujúca.
Do Callais sa jej vôbec nechcelo, túžila po tom, aby tento okamih trval navždy. Túžila po tom do okamihu, kým Marek potichu neprehovoril opäť:
- Miláčik, už dávnejšie ti chcem niečo povedať.
Táňa nadvihla hlavu v tušení čohosi nepríjemného.
- Nikdy mi s nikým nebolo krajšie ako s tebou, hviezdička, vieš to, však? - srdečne sa opýtal a ona neisto prikývla. Nevedela to, povedal jej to prvý raz za vyše rok, čo sa poznali. A to neveštilo nič dobré.
- Čo sa deje, zlato? - opýtala sa otvorene, aby to celé zbytočne nenaťahovala.
- Od budúceho mesiaca už Londýn nejazdím, Tánička - znela jeho tichá odpoveď. - Preložili ma na linku Slovensko Praha. Skúšal som to nejako zmeniť, ale nešlo to. Neviem, kedy najbližšie sa uvidíme...
Jej pohľad hovoril za všetko, ale paradoxne nebol plný hrôzy či niečo podobné, ale zvláštne chápavý. Pomaly sa k nemu naklonila a venovala mu citlivý, jemný bozk na pery, ktorý ho celého rozochvel. Potom ticho povzdychla, pohladila ho po hrudi, hlavu mu zložila na plece a šeptom poznamenala:
- Nestavaj sa ku mne vlažne, a nečakaj záruky...
Slzy boli odpoveďou na jej vyznanie, slzy obojstranné a bolestivé, a keď sa napokon ich cesty rozišli a ja som tento príbeh s asi ročným odstupom počula z prvej ruky, takmer mi do očí tie slzy vyleteli tiež.
Posadila som sa pohodlnejšie v kresle, zvierajúc v ruke svoj pohár s červeným vínom, na oslavu mojich vydarených promócií, a len som vecne poznamenala:
- Absolútne chápem, ako sa si doteraz cítiš, oc... Prosím ťa, nepýtaj sa zbytočne a choď ju hľadať. Čím skôr... Láska už dnes nekvitne ako kedysi a ja by som Táňu veľmi rada spoznala. Išla by som s tebou, ale mal by si so mnou viac starostí, než úžitku... Naozaj ti netreba dva páry kolies navyše.
Otec na mňa po mojom dlhom preslove, ktorý nebol práve obvyklý, pozrel veľavravným pohľadom a potom ma vzal do náruče, aby ma vyniesol po schodoch. V chodbe sme minuli môj vozík, na ktorý ma pred pár rokmi paradoxne pripútal práve jeden z autobusov.
V posteli som to všetko pozorne počúvala - kroky dole, buchnutie dverí a potom štartovanie auta. Keď Marek, ten najlepší otec na svete, vyšiel z brány a ja som osamela, z dojatia z jeho príbehu o dievčati, ktoré mohlo byť mojou mladšou sestrou som sa už naozaj rozplakala.
Ach, hlavne čím skôr, kým láska úple nevymrie...
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
balbinka
2. 6.júna 2009 00:21
Jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej
Napíš svoj komentár